To je veľmi pekné slovo.
Túžime po rovnováhe medzi prácou a voľným časom. Medzi priateľmi a rodinou. Medzi sebou a ostatnými. Chceli by sme nájsť rovnováhu všade a vo všetkom, a mať ju v živote. Ideálne nastálo.
Ibaže...
Nie je to ľahké.
A ako je to s písaním?
V poslednej dobe si všímam hlavne dva typy spisovateľov:
Prvý typ - je marketingový expert. Vie, čo ľudia chcú, a vie im to dať. Vie napísať bestseller. Vie si spraviť reklamu. Vie a robí to. Možno s láskou? A možno pre peniaze? To nik nevie, ale písanie je preňho čosi ako práca alebo zvyk. Robí to, lebo to chce robiť. Robí to, lebo chce dať čitateľom ďalšiu knihu. Robí to, lebo mu to ide a lebo v tom vidí svoju budúcnosť.
Píše knihu, aby ju vydal.
A vie, že ju vydá...
Nedávno som čítala jeden článok, kde istá spisovateľka radila, ako napísať knihu. Napísať knihu. Slovo po slove. Nič viac. Ako si vypestovať zvyk, ako ju dopísať, ako ju vylepšovať.
Ale...
Neradila, ako si to písanie užiť.
Neradila, ako sa zamilovať do postáv.
Neradila, ako prijať svet z príbehu za svoj vlastný a ako v ňom žiť.
Takže tie jej rady boli trochu nanič, nemyslíte? Knihu predsa dopíše každý s trochou disciplíny a talentu.
Druhý typ - píše pre radosť. Píše, lebo musí. Píše tak ako dýcha. Píše a... je mu úprimne jedno, či tá kniha vyjde a či si nájde čitateľov. Píše a píše a píše... a možno tú knihu dopíše a možno nie. Možno bude mať dvesto strán a možno tristo. Možno sa v nej udeje to a možno tamto. A možno sa to ľuďom ani nebude páčiť. Ale potešenie z písania je to najkrajšie, čo človek môže mať. A tak píše.
Problém je, že v živote každej knihy nastane okamih, keď spisovateľa prestane baviť. Keď na ňu nemá náladu a keď mu skrátka tento príbeh už nevyhovuje, tak by sa chcel pohnúť inam. A ak to spraví, možno mu to bude ľúto...
Možno.
Každá kniha si zaslúži koniec.
A každý spisovateľ potrebuje disciplínu. Keby sme písali len vo voľnom čase, asi by veľa kníh nevzniklo. Keby sme písali len v dokonalých podmienkach, asi by žiadna kapitola nebola dopísaná. A keby sme písali len pre radosť, možno by všetky pasáže boli rovnaké.
Tak čo keby sme medzi oboma typmi našli rovnováhu?
Napríklad takto:
1. Disciplína: Píšte každý deň. Je jedno, či dvesto slov, tristo alebo tisíc. Nemusíte ani písať doslova. Píšte v hlave. Predstavujte si scény z príbehu, ktoré ešte neboli zvečnené na papieri. Prežite pocity postáv, zapamätajte si ich výroky. Píšte na notebooku alebo v hlave, no hlavne píšte! Lebo ak príbeh odložíte na dlhší čas, on prestane dýchať...
2. Láska: Mnoho ľudí káže o tom, ako máme milovať svoju prácu. Ale dá sa milovať samotný proces písania? Tuším som raz videla citát: Je peklo písať a je peklo nepísať. Jediným tolerovaným stavom je mať už napísané. A to je pravda, vážení.
Písanie vás bude privádzať do zúfalstva.
A nepísanie vás doň uvrhne tiež.
No keď sa zamilujete do svojich postáv a svojím príbehom budete skutočne žiť, všetky kapitoly - všetky tie kúsky skladačky - vás budú tešiť už len samotným vývinom! To VY sa musíte tešiť na pokračovanie, nie vaši čitatelia. To VY musíte držať palce hlavným hrdinom. To VY musíte byť prekvapení zvratom v deji. To VY musíte príbeh milovať.
Tak veľmi, akoby šlo o váš vlastný život.
Len v takom prípade to má zmysel.
3. Práca: Bohužiaľ, život spisovateľa nie je len o písaní a o láske k príbehu. Občas musíme aj opravovať. Veľa opravovať. Pohrať sa s vetami. Nahradiť to alebo tamto slovo vhodným synonymom. Posnažiť sa, aby to pekne znelo a aby sa to čítalo ľahko. Napraviť pár nejasností alebo niečo úplne vymazať. A takto je to v poriadku.
Možno po sebe neradi čítate alebo vás nebaví opravovanie textov.
Ani ja to nemám rada.
Ba nie... NENÁVIDÍM TO!
Ale bez toho to nejde.
Robte to kvôli sebe, aby ste si o pár rokov svoju vlastnú knihu nemuseli čítať s prižmúrenými očami.
4. Snívanie: Predstavujte si svoju knihu vydanú a pokojne jej urobte miesto na poličke, ale nikdy nedopusťte, aby sa to stalo vaším jediným cieľom. Tá kniha totiž musí mať cenu aj bez fyzickej podoby. Dopíšte ju kvôli sebe. A snažte sa ju vydať kvôli sebe. Nikdy nie kvôli sláve, peniazom alebo čitateľom. Robte to. Ale robte to s láskou.
Táto fotografia zobrazuje klasickú výbavičku na opravovanie textov - vytlačený príbeh, perá v dvoch farbách, notes na poznámky, USB kľúč s elektronickou verziou a praktickú prenosku, aby ste si text so sebou pohodlne nosili všade možne.
Disciplína, LÁSKA, práca, snívanie...
O tom to je. Aspoň u mňa.
Majte krásny deň, vážení!
