Na čo sa hrám?

Už ste niekedy premýšľali nad tým, kto vlastne ste? Čo vás definuje? Ako by ste sa opísali? Alebo ako chcete, aby vás videli ostatní ľudia?

Už ste si niekedy kládli otázku, či ste naozaj sami sebou alebo len robíte a hovoríte to, čo sa od vás čaká?

Lebo...

V poslednom čase si nie som istá ničím.

Od vydania Elixíru uplynul mesiac a pol. A objektívne sa zdá, že je všetko fajn. Ale nie je. Pretože so mnou sa za ten čas niečo stalo a ja si teraz ani nie som istá, kým vlastne som...

A to vám poviem, je to fakt blbý pocit.

Najhorší na svete.

Kedysi som písala každý deň, každú voľnú chvíľu. Žila som svojimi príbehmi. Žila som vo svojom svete. Bola to moja istota a ja som si myslela, že mi ju nikto nemôže vziať.

Ale viete, koľko som napísala za posledné dva mesiace?

Jednu kapitolu.

Jednu jedinú kapitolu. Dokopy asi tisíc slov.

Na niekoho, kto písal pol milióna slov ročne, je to úbohé. Viac než úbohé!

A tak tu teraz sedím a premýšľam, čo sa stalo. Kde sa vyskytla chyba. Čo som pokazila alebo neodhadla správne. Čo spôsobilo ten divný blok, ktorým som nikdy netrpela...

Namiesto písania teraz žijem vo víre Instagramu, recenzií, fotiek, názorov druhých ľudí na moje dielo. Ďakujem, odpisujem, zdieľam, usmievam sa cez smajlíky. Vymýšľam aktivity, aby sa na mňa nezabudlo a aby sa kniha dostala do povedomia. Ale nenachádzam v tom naplnenie.

Dnes posielam do sveta ďalších 7 kníh. Čmáram na prvú stranu svoj podpis a dúfam, že nových čitateľov príbeh poteší tak, ako tešil mňa.

Tak ako kedysi tešil mňa...

Keď zatvorím oči, ešte občas cítim, ako som ten príbeh milovala. Ako som si užívala každú kapitolu. Ako som si obľúbila každú postavu. Ako som videla hĺbku tam, kde by ju nikto nehľadal... Medzi riadkami.

A kde je to všetko teraz?

Kam sa stratilo kúzlo?

Na čo sa to hrám? Veď ja nie som spisovateľka. Nič z tej knihy som nevymyslela. Nikdy som si nepísala osnovu. Nikdy som nestvorila žiadnu postavu. Nikdy som neplánovala žiadny zvrat.

Všetko sa to skrátka stalo samo od seba.

Hlavných hrdinov som spoznala, akoby boli skutoční. Načúvala som im a všetko preniesla do slov. Ale nikdy som na nich nemala skutočný vplyv.

A teraz?

Teraz ku mne prestali hovoriť a ja bez nich zrazu neviem ako ďalej.

Pýtate sa ma na moje plány. Pýtate sa ma na ďalšiu knihu. Ale ja vám môžem povedať len to, aké plány som mala pred dvoma mesiacmi. Pretože momentálne nemám nič a iba si z celého srdca prajem, aby sa mi vrátila radosť z písania.

Také jednoduché, že?

Také jednoduché...

No namiesto toho sa aj tak len bezcieľne dívam na klávesnicu. Vlastný notebook mi je cudzí a prostredie Wordu už ani nespoznávam.

Kedy sa to pokazilo? A kedy sa to napraví?

Som neistá. Tápem. Nemám ani šajnu, čo je správne. Valia sa na mňa návody, ako napísať dobrú knihu, ako zvládnuť knižný marketing, ako upravovať fotky na Instagram...

Ale kiežby mi dal niekto návod ako byť sebou.

Pretože...

Som sa v tom celom akosi stratila.

Nechcela som byť typická letargická Fialová, ktorá kráča ako ovca tam, kam jej ukážu. Ani sivá myška, čo drží jazyk za zubami.

Chcela som byť Yasmin.

Chcela som, aby to meno pre niekoho niečo znamenalo. Aby ho niekto vyslovoval inak a aby som v tom jedinom slove jasne cítila, kým som.

Yasmin, Elixír na lásku 

Kiežby som mala tú odvahu...

Ale v poslednej dobe len držím jazyk za zubami. Nikoho neopravím, keď niečo zle pochopí. Veď načo? To ja si ten svet už desať rokov nosím v srdci. Ako by ho mohli pochopiť po jednej knihe?

Hrám hru, na ktorú nemám.

Tvárim sa na úrovni. Tvárim sa, že mám všetko pod kontrolou. Tvárim sa, že ma ich slová nebolia. A pritom sa vnútri rozpadám na kúsky a strácam vlastnú tvár.

Lebo ktovie, koľko z nich by ostalo, keby som bola skutočnou Kim Martinovou.

Pocity, o ktorých vám nikto nepovie...

Vydanie knihy je veľká vec! Najmä tej prvej.

Toľkokrát som si tú udalosť prehrala v hlave...

Toľkokrát som si predstavovala, ako rozbaľujem škatuľu, v ktorej sa ukrývajú moje prvé autorské výtlačky...

Až som si myslela, že ma nič nemôže prekvapiť. Že budem skrátka šťastná. Že to bude rovnaké ako v mojich snoch. Realita však býva iná a veľmi rada nám dáva facky.

Takže ako to bolo?

Elixír na lásku uzrel svetlo sveta o pár dní skôr, než sa plánovalo - 25. júna 2020. Myslela som si, že ubehne nanajvýš pár dní a ja ho už budem držať v rukách. No nič nie je také jednoduché, ako sa zdá. Trvalo celý týždeň, než sa dostal aj ku mne.

Komplikácie s dopravou. Tak by sa to dalo nazvať. V praxi to znamená, že kým ja som napäto čakala balíček, cudzí ľudia sa už dočkali.

Irónia osudu.

Celý ten týždeň som prežila ako klbko nervov. Nedokázala som normálne spať, premýšľať, fungovať. Každá moja myšlienka začínala a končila pri knihe.

Kládla som si toľko otázok...

Bude taká žiarivá ako na obrázku?

A aká bude obálka na dotyk?

Ako veľmi sa zasahovalo do textu?

Spoznám svoj rukopis vôbec?

Až napokon prišiel deň, ktorý všetky tieto otázky zodpovedal. Deň D. Deň, keď som svoju vytúženú knihu držala v rukách.

A nejak mi...

Došli slová.

Viete si predstaviť ten moment?

Prinesenie škatule. Otváranie škatule. Vyberanie kníh. Trhanie igelitu. Listovanie...

V krku mi navrela hrča a zrazu som nevedela, čo povedať. Kniha bola nádherná, to hej. A moja. Stále moja. No napriek tomu som sa musela snažiť, aby kútiky mojich úst zostali zdvihnuté. A o pár minút nato som už ani nevidela cez slzy.

Bolo to tu.

Celé roky písania a opravovania. Kopec zahodených príbehov. A výsledok som zrazu držala v ruke. Už ani neviem, či v tom okamihu stres opadol alebo len nanovo začal. Pretože... stále som len na začiatku. Stále neviem, ako sa knihe bude dariť. Stále netuším, či som toho urobila dosť. A každý deň sa snažím robiť viac.

Pre Elixír.

Nie pre seba. O mňa v tomto celom už ani nejde. Bolestne si uvedomujem, že Elixír je to jediné, na čom teraz záleží. Chcem preňho len to najlepšie. Želám si, aby sa dostal do rúk tým správnym ľuďom. Želám si, aby ho niekto čítal s takou láskou, s akou som ho písala.

Želám si...

Aby v očiach ľudí nebol len knihou.

Lebo pre mňa znamená oveľa viac. Celé mesiace som ním žila. A prežívam ho zas a zas pri každom čítaní.

Presne to mu želám - aby si našiel čitateľov, pre ktorých bude znamenať život <3

. . .

Majte krásny deň.

A nezabudnite, že sny sa plnia. Elixír je toho dôkazom :3

Moje jarné čítanie

Leto už je v plnom prúde! Najvyšší čas dohnať zameškané a priniesť vám prehľad kníh, ktoré ma v uplynulých mesiacoch zaujali :)

Najlepší rok tvojho života. Čo si pod týmto názvom predstavíte? Úprimne, ja som si v prvom momente myslela, že ide o diár :D A ako sa ukázalo, ani som nebola ďaleko od pravdy. Hlavný hrdina totiž jeden takýto diár nájde. Kompletne vyplnený. A začne podľa neho žiť.

Charlotte Lucas bola pre mňa donedávna neznámou autorkou, ale rozhodne si zaslúži viac pozornosti. Už len ukážka z jej knihy ma donútila kúpiť si celý komplet.

A čo teda od nej môžete čakať?

Neuveriteľne ľahký a pútavý štýl písania! Aj keď sa v knihe dlhý čas nič nedialo, čítanie som si užívala a strany mi mizli pod rukami jedna radosť :)

V druhom rade obdivujem, ako dokáže písať o vážnych témach (depresia, smrť, zmysel života...), no popritom si zachovať nadhľad a ani raz nevyznieť pesimisticky.

Kniha mi istým spôsobom naozaj pripomínala motivačný diár - nájdete tu zakomponované známe citáty a rady, ale tie nepôsobia rušivo. Práve naopak. Určite sa nad nimi zamyslíte.

Aj romantici si prídu na svoje. Ak vydržia čakať pár stoviek strán. Hlavní hrdinovia sa so zoznamovaním veľmi neponáhľajú. Skoro mi praskli nervy, keď sa toľkokrát minuli len o chlp! :D

U oddychového čítania ešte zostaneme. Zámok v oblakoch sa síce tvári záhadne, no nijakú dychberúcu zápletku netreba čakať. Oveľa podstatnejšie v tejto knihe sú postavy a atmosféra hotela vo švajčiarskych Alpách, ktorá je vykreslená naozaj do posledných detailov. Až som chvíľami mala pocit, akoby som tam bola :)

Hlavná hrdinka je milá a romantická linka príjemná, ale nie dosť na to, aby sa vám dostala pod kožu.

Napriek tomu sa mi táto kniha čítala dobre a hoci som s rozuzlením nebola spokojná, pokojne by som si ju prečítala ešte raz.

Kerstin Gier to so slovami skrátka vie!

YA triler z prostredia sociálnych sietí? Och, áno, prosím!

Sleduj ma som si kedysi dávno kupovala s malou dušičkou, pretože trilery nečítam, ale toto bolo čosi ÚŽASNÉ! Dej krásne plynul, napätie gradovalo a čitateľ mal pred sebou stále množstvo nevyriešených záhad. Nehovoriac o záznamoch z policajného výsluchu, ktoré boli vítaným spestrením. A popri tom všetkom sa ušlo kopec priestoru aj romantike :)

Keď pokračovanie napokon v slovenčine nevyšlo, neváhala som ani chvíľu a kúpila som si český preklad s názvom Nelži mi.

S celkovým rozuzlením som spokojná, opäť ma uchvátila premyslená psychika postáv a láska hlavných hrdinov :3

Čo viac dodať?

Už len asi to, že tento skvost bol pôvodne na Wattpade :D

Nekecám! Autorka tam skutočne začínala a na jej profile dodnes nájdete prvý koncept knihy Follow me back. O ďalšej knihe z Wattpadu si povieme nabudúce, pretože už pomaly dočítam Spící Beatrice a neviem sa dočkať, až sa podelím o svoje dojmy! :)

Všetkým vám prajem krásne leto <3

MiniRecenzia: Zrod vlčieho impéria

A je to tu! Pokračovanie Spoločenstva je na pultoch kníhkupectiev! Kto sa teší? :D

Názov: Spoločenstvo II. - Zrod vlčieho impéria

Autor: Laura Ensi

Počet strán: 244

Anotácia:

Raine Zair už viac nie je obyčajným mladým dievčaťom. Naučila sa, aké nástrahy na ňu čakajú a nesie si už na tele i na duši mnohé jazvy. Stala sa ženou, alfa vlčej svorky, vyvolenou alba lupus a manželkou. Na svojich pleciach nesie obrovské bremeno - musí zjednotiť všetky vlčie svorky a postaviť sa na odpor ich odvekým nepriateľom - Venatorom. Počas svojej dobrodružnej cesty získa mnoho spojencov a zistí, že svet vôkol nej vôbec nie je taký, aký sa na prvý pohľad zdá. Bude to však stačiť na to, aby zachránila všetkých Vlkov? Budú ona a jej svorka schopní zastaviť zlo? Alebo ich všetkých na konci dlhšej cesty čaká len smrť?

Moje dojmy z prvého dielu nájdete TU.

A teraz už poďme k dvojke :)

* * *

Dej

Oproti jednotke je dej oveľa dramatickejší. Z každej stránky som cítila, že sa schyľuje k boju. Že sa bude diať niečo veľké. Navyše je popretkávaný mnohými zvratmi, ktoré možno naoko odvracajú pohľad čitateľa od hlavnej zápletky, no v konečnom dôsledku sú len dokonale premyslenou spleťou. A všetko, naozaj všetko, nás privedie k veľkolepému záveru.

* * *

Prostredie, atmosféra

Atmosféra je poväčšine napätá a dusná, ale miestami ju odľahčujú vtipné dialógy :)

A prostredie! Ach, tie opisy Talianska... tie si rozhodne nenechajte ujsť! Ak patríte k ľuďom, ktorí opisy preskakujú, tu sa vám to rozhodne nestane! :D

* * *

Postavy

Okrem už známych postáv z prvého dielu stretneme veľa nových. A páčili sa mi dokonca viac ako tie staré! Veľmi som si obľúbila Mayu, Kierana a Elanu (takí zlatí pár :3), a hoci je ku koncu postáv už naozaj mnoho, nezdá sa mi, že by som sa v nich stratila... ale ja čítam fakt pomaly a dôsledne, takže ktovie, ako to majú statní O:-)

* * *

Pekné myšlienky

Vypisujete si citáty z kníh? Ja iba výnimočne, ale pri Spoločenstve to nejde inak... nájdete ich vpísané do deja, pekne a nenásilne, akoby boli jeho nedeliteľnou súčasťou.

“Smrť ju nedesila, vedela totiž, že to, čo jej život odobral, jej smrť opäť navráti.”

Mnohé citáty nájdete aj na Goodreads.

* * *

Záverom

Aj keď sa mi scény z Ríše mŕtvych čítali ťažšie a Venatori mi neprišli ako plnohodnotný nepriateľ, Spoločenstvo II. je naozaj dokonalé pokračovanie! Snáď sa čoskoro dočkáme aj trojky.

A čo vravím na romantickú linku?

V tomto dieli je romantiky pomenej. Akože fakt výrazne MENEJ. Niežeby nebola vôbec, to bola! Ale... povedzme, že Raine a Josh si veľa spoločného času neužijú. Na jednej strane ma to mrzí, na druhej to chápem. Bolo treba dať priestor aj iným postavám a riešiť závažnejšie veci než naše hrdličky :D

Knihu kúpite napríklad na Martinuse alebo cez Vydavateľstvo Maxim.

______________________________________

Na čo sa môžete tešiť ďalej?

1. Čoskoro vyjde článok Moje jarné čítanie, v ktorom predstavím tri úžasné knižky! :)

2. V júli vychádza nová Kasie West - Kluk odvedle (už teraz v predpredaji!!!) a taktiež si nenechám ujsť novinku Miroslavy Varáčkovej - Zostanem s tebou.

3. A napokon plánujem aj recenziu českej knihy od Júlie Matulovej - Spící Beatrice. Autorka s ňou totiž vyhrala Cooboo hledá talent a predtým zožala úspech na Wattpade, tak ma pokúša zvedavosť.

P.S. Do vydania Elixíru zostáva 13 dní! *-*

A komu sa nechce čakať, e-kniha je dostupná na stiahnutie hneď.

Majte krásny deň!

Predpredaj spustený!

Ahojte!

Po mesiaci sa opäť hlásim a mám pre vás pár horúcich noviniek :)

Prvá - príbeh S láskou Lumi (na Wattpade) má už 32 kapitol a pomaly sa blíži do finále! Určite sa bežte pozrieť, stojí za to ;)

Druhá - môj instagramový profil @kim.martinova bude čoskoro spustený a aktívny. Takže ak chcete vedieť všetky novinky a zákulisné info ako prví, dajte follow <3

A tretia - Elixír na lásku si už môžete kúpiť v PREDPREDAJI!!!

Presvedčte sa na vlastné oči prostredníctvom tohto odkazu: https://www.martinus.sk/?uItem=742127

Krása, však? :3

Máme pred sebou posledný mesiac čakania...

A okrem príbehu na Wattpade vám ho spríjemním aj náhľadom obálky:

O čom príbeh je?

Život s nadprirodzenou schopnosťou môže byť občas riadne náročný.

Will už rok pracuje v lesnom laboratóriu, kde sa podieľa na výrobe rozmanitých elixírov a neskutočne ho to nudí. Oveľa radšej by študoval. Počíta dni do konca roka a šetrí si na vysokú, kým sa do susednej ordinácie nepriženie dievča vo fialových šatách...

Yasmin a čítanie myšlienok - to jednoducho patrí k sebe! Za svoju schopnosť sa nehanbí. Sníva len o tom, že sa jedného dňa dostane z ústavu, kam ju v štrnástich zavrela vlastná matka. Ale... dostane sa odtiaľ niekedy? Oblečie si ešte niečo iné než predpísané fialové šaty, ktoré majú ostatných varovať pred jej nebezpečnou schopnosťou? Tajomný sponzor ústavu, Kieron Daye, o tom úprimne pochybuje, a tak dá Yasmin ponuku, ktorá sa neodmieta. Ak si ho vezme, vyrieši všetky problémy za ňu. Ale kde je láska?

A čo ak opustiť nudné pohodlie znamená nevyhnutnosť bojovať o život? A je láska naozaj taká dôležitá, alebo bude lepšie vymyslieť elixír aj proti tomuto ľudskému citu?

Fantasy príbeh Kim Martinovej ponúka množstvo tajomstiev a napätia, ale i originálnu romantickú zápletku.

Za seba môžem povedať, že Elixír na lásku milujem <3

A už sa ho neviem dočkať!

Majte sa krásne :)

Kim online

Čaute všetci! Asi ste si všimli, že v poslednom čase nepridávam veľa článkov...

Prekvapivo stále žijem :D

A stále čítam - tento rok som prečítala už 10 kníh, ale žiadna nebola vhodným materiálom na recenziu, takže tento blog zatiaľ zíval prázdnotou.

Ak vám môžem dať aspoň tip na super čítanie, siahnite po trilógii Ohnivák od Claudie Gray. Je to fakt prepracované sci-fi, ktoré vás od prvej stránky vtiahne do deja a vyvrhne až na tej poslednej. Claudia sa totiž nebojí. Nebojí sa využiť všetku fantáziu, ktorú má, a namiesto jedného sveta ich vystavala hneď viacero. Cestovanie medzi dimenziami je v jej podaní skrátka na nezaplatenie. A na svoje si prídu aj romantici! ;)

No a keby vám tlačené knihy nestačili...

Skúste otvoriť Wattpad!

Vždy som sa bránila pridávaniu svojich príbehov na túto stránku. Sčasti preto, že som nevedela zaručiť, či ich aj dokončím. A okrem toho som neverila, že by ich niekto čítal.

Ale nedávno som sa odhodlala...

A čuduj sa svete, mám prvých čitateľov! :)

Takže ak vás zaujíma, akým štýlom píšem a aké témy sú mi blízke, kliknite si na môj wattpaďácky profil Kimik007 a nechajte sa unášať príbehom.

Že akým?

Tak ja vám ho ukážem ;)

Keď si Luke kupoval snehobielu sučku, ešte ani zďaleka netušil, aké puto medzi nimi vznikne. Ale stalo sa. A teraz už mu vôbec nepripadá ako to nemysliace zviera, ktoré ležalo v pelechu a dívalo sa naňho smutnými hnedými očami. Teraz mu pripadá taká... ľudská.
A čo ak takou môže byť?

Momentálne je online 20 kapitol a stále pokračujem v písaní, takže sa máte na čo tešiť! Frekvencia pridávania je zhruba každý druhý deň.

A pre koho je príbeh vhodný?

V prvom rade poteší všetkých milovníkov psov. Ďalej v ňom nájdete romantiku, komplikované rodinné vzťahy a priateľstvá. Nezľaknite sa označenia fantasy. Istým nadprirodzeným javom sa samozrejme nevyhneme, ale príbeh si rovnako užijú aj priaznivci contemporary. Hlavný hrdina rieši rovnaké problémy ako bežní ľudia a z každej kapitoly sála pohodová atmosféra. Perfektný príbeh na odreagovanie, čo myslíte? :)

Chcete sa presvedčiť na vlastné oči?

Stačí kliknúť SEM!

Prajem príjemné čítanie ;)

MiniRecenzia: Zmizení Sáry Lindertové

Počuli ste už meno Kateřina Šardická? Nie? Tak vám ju predstavím. Je to víťazka literárnej súťaže Hvězda inkoustu, ktorej prednedávnom vyšla prvá kniha. Už dlho ma lákalo prečítať si niečo rýdzo české a Zmizení Sáry Lindertové ma hneď zaujalo. Nuž, voľba bola jasná. A dnes vám s radosťou prinášam recenziu! :)

Názov: Zmizení Sáry Lindertové

Autor: Kateřina Šardická

Počet strán: 404

Anotácia:

Jednoho podzimního večera vešla bezproblémová studentka Sára Lindertová do metra a víckrát ji nikdo neviděl. Hlavní vyšetřovatel Richard Ehler spojuje Sářino zmizení se starým případem, který mu ani po letech nedává spát.
Po dívce pátrá i její sestra Klaudie se Sářiným přítelem Oliverem. Oni i policie vědí, že nezmizela dobrovolně, a brzy zjišťují, že není jediná, po kom se slehla zem. V metru totiž začíná mizet stále víc lidí. Klaudie je přesvědčená, že hluboko pod městem žije něco, co se nedá vysvětlit ani popsat. Neviditelné zlo, které lační po další oběti. A tou má být ona...

Prostredie

Zaujímavosťou na tejto knihe je fakt, že sa neodohráva na konkrétnom mieste. Názov mesta ani štát nikde nie je spomenutý. Metro by mohlo pripomínať Prahu, jeho stanice zas Brno, ale priezviská postáv sú nemecké... takže? Kam je príbeh zasadený? To si domyslite asi každý za seba. V jednom rozhovore autorka spomenula, že jej zámerom bolo vytvoriť dojem, akoby sa to mesto mohlo nachádzať kdekoľvek. U mňa má za to plusové body. Vo svojich príbehoch tiež názvy miest nespomínam :)

Štýl

Už po prvých stranách máte pocit, že čítate detektívku. Tento fakt ma trochu miatol. Dokonca som si želala, aby mal príbeh racionálne vysvetlenie, pretože mi to k štýlu rozprávania sedelo. No  nadprirodzeno na seba nenechalo dlho čakať a detektívka prešla k miernemu hororu...

Kniha je písaná v tretej osobe.

Sledujeme osudy viacerých postáv.

A ak mám byť úprimná, veľakrát som sa pristihla, že si to predstavujem ako film. Niektoré scény skutočne vyzerajú ako filmové alebo by minimálne mohli byť skvelou predlohou.

Postavy

Je mi to fakt ľúto, ale žiadna z postáv mi neprirástla k srdcu. Oliver od toho nemal ďaleko, ale chýbal mu šmrnc. Adam dostal na môj vkus málo priestoru. A Klaudia? Jej správanie mi príliš často liezlo na nervy. Najzaujímavejšou postavou je podľa mňa major Ehler, ktorý sa zaslúžil o môj filmový pocit z knihy. Bol ako vystrihnutý z kriminálneho seriálu! Posadnutý prácou, odhodlaný vyriešiť staré prípady a navyše mal za sebou pár kolegov, ktorí kvôli nemu neváhali porušiť príkaz vedenia. Románik s bývalou kolegyňou bol už len čerešničkou na torte :D

Zakončenie

Po stranách plných napätia, strachu a nečakaných odhalení som sa tešila na rovnako perfektný koniec. Avšak posledná tretina knihy už taká dobrá nebola. Neviem, čo sa stalo. Jednoducho mi to prišlo nereálne. V momente, keď Klaudia zistila, čo je vo veci, a rozhodla sa konať na vlastnú päsť, to stratilo uveriteľnosť.

V čom bol problém?

Hlavná zápletka bola postavená na náboženstve a legendách, no zároveň bola poňatá strašne materialisticky. Všetko tam bolo hmotné! Všade sa dalo dostať skutočnými, vystavanými chodbami! Neviem ako vy, ale ja keď čítam o niečom nadprirodzenom, chcem mať k tomu rešpekt. V mojich očiach to stratilo vážnosť, keď sa všetko odohrávalo vrámci obmedzeného ľudského sveta...

A ktorá pasáž ma chytila za srdce?

Asi nemusím hovoriť, že v knihe nebola žiadna romantika. Postavy na to nemali priestor ani čas, a vlastne by sa to tam ani nehodilo. Všetky vzťahy mi pripadali povrchné. A potom... a potom prišla úplne posledná časť. Časť s Améliou. Kúsok deja, ktorý sme mohli sledovať jej očami, mi učaroval. A po posledných dvoch vetách som mala z knihy konečne ten správny pocit :3

__________________________

Zmizení Sáry Lindertové je kus poctivej práce mladej, talentovanej autorky z Brna. Knihu odporúčam všetkými desiatimi. A hoci je momentálne skoro vypredaná, neváhajte siahnuť aspoň po e-knihe.

__________________________

Majte krásny deň, priatelia! :)

Prekvapenie!

Odďaľujem túto chvíľu už fakt dlho...

Ale dnes prišiel ten čas!

Tak čo? Pripravení? Chcete si zahrať hru? :)

Pravidlá sú jednoduché. Prečítajte si nasledujúci príspevok a nájdite tam novinku, ktorú sa vám chystám oznámiť...

A pomôcka?

Volám sa Kim. Veď vy viete :D

Tram-ta-dá!

Áno, presne tak, jedno z mojich dielok dostane knižnú podobu! :3

Teším sa ako malá a viac prezradím už čoskoro.

Momentálne vám poviem len to, že...

Elixír na lásku budete milovať!

Majte krásny deň, priatelia ;)

MiniRecenzia: Magický advent

Ak si pri mene Zuzka Šulajová hneď spomeniete na Džínsový denník, nie ste sami. Mnohí z nás ho čítali na povinné čítanie. A mnohých uchvátila aj celá séria...
No a dnes autorka prichádza s ďalším "denníkom," vážení! :)

Názov: Magický advent

Autor: Zuzka Šulajová

Počet strán: 463

Anotácia:

Gymnazistka Sofia je uznávaná blogerka bláznivo zaľúbená do Sama, pri ktorom stráca reč. Jej najbližšej dôverníčke a poradkyni Karine sa tiež nedarí zaujať idol svojich snov. Takže obsah ich rozhovorov a trápení je jasný.

Po otcovej tragickej smrti na lazoch Sofia odmieta chodiť s mamou každý víkend za starým otcom na miesto spojené s bolestnými spomienkami. Pred Vianocami sa však stav starého otca natoľko zhoršil, že potrebuje stálu opateru. Mama si vezme neplatené voľno a Sofia ju chtiac-nechtiac musí nasledovať na lazy neďaleko Banskej Bystrice. Rozlúčka so spolužiakmi a Rusovcami je pre ňu ťažká, ale dúfa, že sa čoskoro vráti.

Na lazoch sa jej otvorí nový svet. Celou bytosťou vníma okolitú zimnú prírodu, nové priateľstvá, vzťahy a zvyky spojené s adventom. Zoznámi sa s bratmi zo susedstva, sú iní ako bratislavskí spolužiaci. Obyvatelia okolitých domov prijmú Sofiu medzi seba a vtiahnu ju do svojich osídiel láskavosti. V drevenom domčeku, v „kúdeľnej izbe“ dievčatá z lazov zasvätia Sofiu do veštenia z olova a z halušiek. Sofia sa zblíži aj so starým otcom a na lazoch zažíva neuveriteľnú pohodičku: sviečky, čajíčky, deka, knižky a za oknami sneh a cencúle. Odrazu si uvedomí, ako veľmi sa jej tu páči.

Momentálne mi je fakt ľúto, že som to dočítala...
Akože fakt.
Taký pekný príbeh. Taký uvoľnený. Taký ľudský. Taký SLOVENSKÝ! Tých rýdzo slovenských knižiek som tento rok prečítala azda najviac za celý svoj život a asi na nich začínam byť jemne závislá :D
(Len jemne! Sľubujem!)

No ale späť k recenzii...
Nebudem vám klamať. Prvých sto strán bolo pre mňa čisté utrpenie, keďže na školu nemám pekné spomienky a veľmi nerada sa vraciam do tých rokov. A táto knižka je... strašne autentická! Všetky tie (miestami prízemné) rozhovory, dianie, prezývky učiteľov a veci spojené s učením mi pripomenuli presne to, na čo nechcem myslieť.
Zvrtlo sa to, až keď sa Sofia dostala na lazy :))

Takže čo vlastne na tejto knihe milujem?

V prvom rade je to prostredie! Úžasná príroda a vrelé susedské vzťahy vytvárajú nezameniteľnú atmosféru. A asi už viete, že na tej mi v príbehoch veľmi záleží. Popri Sofiinom rozprávaní som sa teda cítila ako doma a fakt sa mi tam páčilo :3

Aká je moja obľúbená postava?

Dunčo! ♥

Konečne pes, ktorého nevyhodili z deja po prvej strane! Konečne pes s plnohodnotnou úlohou v príbehu! Konečne pes, na ktorom ostatným záležalo!

Nechápte ma zle, nebola to kniha o psovi, ale bol vítaným bonusom a krásnym spestrením!

A čo hovorím na romantickú zápletku?

Niekde som čítala názor, že vraj tam bolo chalanov priveľa a že si čitateľ nestihne obľúbiť len jedného z nich. Ale popravde... nezdieľam ho. Jasné, chlapcov tam bolo dosť. Ale mali také rozdielne charaktery, že som ich od seba rozoznávala s ľahkosťou a každý dostal priestoru tak akurát ;)

A Sofia sa nikam neponáhľala. Dala citom dostatok času, aby sa uležali. Láska v tomto príbehu preto nie je prvoplánová a koniec som si patrične užila. Bol tak správne šťastný a tak správne sladký. Presne tak, ako to mám rada... a ďalej už nečítajte, bude to samý spoiler :D

Beriem to teda ako oddychové sviatočné čítanie?

Áno aj nie. Pri knihe som prebdela pár nocí a nevedela sa od nej odtrhnúť, ale rozhodne ju nehodnotím ako ľahkú jednohubku, ktorá vám okrem odpočinku nič nedá.

Práve naopak. Magický advent má hĺbku!

Takú tú nádhernú, pri ktorej zatajujete dych...

Nad našimi hlavami sa rozprestierali zasnežené koruny stromov, ponad ktoré dnes vzlietla starkého duša.

Plakala som.

A Lacova ruka vkĺzla do mojej upotenej a zovrela mi ju.

Bolo to čarovné a silné.

Plakala som ešte viac.

Ja viem, ja viem... mala by som vyzdvihnúť radšej humor a opis slovenských tradícií.
Ale som blázon, čo hľadá hĺbku v knihách, kde by ju nikto nehľadal...
A skrátka milujem takéto pasáže ♥

Knihu kúpite napríklad v Panta Rhei alebo Martinuse.
Na svedomí ju má vydavateľstvo Tratran.

Všetkým vám prajem magický advent, priatelia :')

Moje jesenné čítanie II.

November 2019

...alebo mesiac v znamení contemporary!

"Ticho na place," zavolal Noah. "Klapka připravená, zvuk jede, kamera jede."

"Akce!" křikl Remy.

Nová kniha od Kasie West je nutnosť. Vždy! Predchádza tomu celý rok tešenia a úžasný záchvat šťastia, keď ju konečne držím v rukách :3
První opravdový polibek ♥
A prečo?
Pretože jej štýl písania je dokonale ľahký a pútavý.
Pretože všetky jej postavy sú mi sympatické.
A pretože nám dovolí prežiť niečo, čo sa nestáva každý deň! Či už je to výhra v lotérii, strávenie víkendu v zamknutej knižnici, splašenie náhradného partnera na parkovisku tesne pred maturitným plesom, a tak ďalej a tak ďalej...
A čo nás čaká v tejto?
Natáčanie filmu! *-*
Takže ak ste niekedy snívali o tom, že sa stanete hviezdou filmového plátna alebo že sa aspoň prídete pozrieť na plac, rozhodne po nej siahnite ;)
Mimo to na vás čaká poctivá dávka romantiky a záhada...
Ktože sa to snaží Lacey Barnesovej uškodiť?
Och, a Donavan bol tiež skvelý! Síce mu k dokonalosti chýbalo ešte trochu rozvinúť jeho charakter, ale aj tak som scény s ním hltala od prvej kapitoly :33
Skrátka... úžasné odpočinkové čítanie, ktoré si vychutnáte!

Zlomení ľudia sa neukrývajú pred svojimi príšerami. Zlomení ľudia sa nechajú zožrať.

Ach, Eliza, Eliza, Eliza...
Podľa recenzií to vraj malo byť zlaté. Ale ja nie som taký typický fanúšik. Asi ničoho. Určite nie tak veľmi, aby som sa napríklad prezliekla za postavu v knihe. Áno, páčia sa mi isté knihy. Áno, niektoré knihy totálne a absolútne milujem. Ale že by som ich milovala až tak...? Asi preto to z môjho pohľadu bol trošku divný príbeh.
V prvom rade však oceňujem komiks. Páčilo sa mi, ako sa prostredníctvom neho pomaly vykresľoval celkom iný dej a hlavne sa mi páčili stránky s Amity a Farenom ♥
A z tej základnej dejovej linky ma oslovili najmä úvahy o umení (či už písaní alebo kreslení), o tvorení vlastného sveta a postáv. Myslím, že ak ste tiež spisovateľmi a ak sa cítite zaseknutí vo vlastnej tvorbe, táto knižka je niečo, čo by vám mohlo pomôcť :)
No a čo sa týka Wallaca... tak ten sa mi nepáčil. Vôbec. Romantická linka šla teda úplne mimo mňa. A záver v štýle - začnite chodiť k psychológovi a všetky vaše problémy sa vyriešia - tiež nemusel byť, lebo mi prišiel fakt silený.
Ale napriek tomu všetkému je Eliza a more príšer knihou, ktorú by som si pokojne prečítala ešte raz! Už len kvôli tomu ľahkému štýlu písania a spisovateľským citátom :3

Ďakujem aj všetkým ostatným autorom a autorkám príbehov, ktoré majú šťastný koniec. Vďaka vám ešte aj ja stále verím na ten svoj.

Áno, presne tak, toto nie je úryvok z príbehu, ale z poďakovania na jeho konci. Ale dokonale to vystihol :)
Šťastné konce sú život, vážení!
Verte na ne.
Píšte ich a čítajte ich s radosťou.
A nikdy - vážne NIKDY - sa na ne nesťažujte! :D
Budem sa toho tiež držať, takže nepoviem ani jediné krivé slovo na bonusovú kapitolu.
Čo sa knihy ako celku týka...
Nie je to YA, bohužiaľ. Toto bol celý problém. Postavy boli na mňa príliš staré, takže som sa do nich nijak extra nevžívala. Ale je to len môj problém, takže vy si Cudzinca z papiera smelo kúpte ;)
Inak to bolo pekné.
Akože fakt PEKNÉ!
Miestami sladké a vtipné, a potom naopak smutné a hlboké...
Krásna bodka za novembrom :3

Prvý diel Môjho jesenného čítania nájdete TU.

Majte krásny deň!

MiniRecenzia: To, čo nás spája

A je to tu! Voľné pokračovanie knihy Drž ma, keď padám je na pulte kníhkupectiev a ponúka príbeh o Ondrejovi. Teda... aspoň čiastočne.

Názov: To, čo nás spája

Autor: Miroslava Varáčková

Počet strán: 184

Anotácia:

Stredoškoláčka Lucia má takmer bezstarostný život. Jediné, čo jej chýba, je mama. Zmizla pred rokmi a nikto nevie kam. Kým Lucia stále verí v zázrak, otec by najradšej zabudol a robí všetko pre to, aby zabudla aj ona. Lucia sa voči jeho postoju tvrdohlavo búri, osamelosť lieči chlapčenskými bozkami, klame a robí hlúposti. Nečakané pochopenie nájde u Ondreja, ktorého iba nedávno spoznala a s ktorým ju spája viac ako iba tetovania. Obyčajný začiatok krehkého kamarátstva vyústi do vzťahu, na ktorý nie je pripravený ani jeden z nich. Pre Ondreja znamená veľký otáznik a pre Luciu trojbodku, za ktorou vidí nádej. Zvládnu to?

Najprv by som sa rada vyjadrila k prvej knihe - k príbehu troch súrodencov, ktorí čelia násilníckemu otcovi a alkoholikovi. Dlho som ju odkladala. Ležala mi na poličke skoro rok a keď som sa ju napokon odhodlala vziať do rúk, veľmi ma neoslovila. S odstupom času to ale vidím inak. Niekedy sa k nám totiž dostanú knihy, na ktoré ešte nie je ten správny čas, správna nálada alebo správne okolnosti. A také knihy si zaslúžia druhú šancu.

S týmto pokračovaním je to však iné. Toto som si musela prečítať hneď, lebo...

Ondrej.

Niežeby sa mi v prvej knihe nejak extra páčil, no vďaka jeho predchádzajúcim zážitkom som sa domnievala, že bude mať hĺbku.

Takú tú skutočnú.

Mnoho autorov sa snaží vytvoriť trojrozmernú postavu tým, že jej dá zlú minulosť. Ibaže to veľakrát nepomôže. Nestačí to o postave vedieť. Vy to s ňou musíte prežiť! A to bol prípad Ondreja. Niečo sme si s ním už odžili, tak som čakala, že novému príbehu dodá ten správny vietor.

A dodal! :)

Kapitoly sa striedajú - raz príbeh rozpráva ON, raz ONA. Beriem to ako plus.
Čo ma však zarazilo je dĺžka kapitol. Lucia vždy dostala priestoru až-až, no na Ondreja zostali sotva dve strany. Niekedy len jedna. Dúfala som, že sa dočkáme viac slov práve od neho. Že uvidíme aj Kaťu a Zuzku z prvej knihy. Čakala som, že pochopí, že peniaze nie sú všetko. Alebo že aspoň prestane robiť tie isté hlúposti a chyby, ale...
Márne.
Čo už.
Aj nepoučiteľných hrdinov občas treba.

Možno sa spočiatku snažil, no po pár kapitolách došlo na Luciin výrok:

"Nepokúšaj sa to uhrať na slušného chlapca, aj tak ti neuverím."

A tak sa dostávam k Lucii.
Mala všetko, čo hlavná hrdinka potrebuje. Myšlienky a názory, čo nezapadali do priemeru. Pocity, ktoré vám vezmú dych. A úvahy, ktoré vás občas privedú do pomykova... a občas vám pripomenú vaše vlastné.
Chápala som ju.
Skoro vo všetkom.

"Súvisí to s tvojím tetovaním?" napadne mi.

Prikývne.

"Aj moje je o vzťahu. K životu. A k mame. Nechcem bodku za tým, čo sa stalo. Potrebujem pokračovanie. Tri bodky. Nádej, chápeš." 

_________________________________________________

Záverom:

Koniec bol na môj vkus uponáhľaný a situácia zbytočne vyhrotená, ale knihu napriek tomu hodnotím kladne. Mala svoje kúzlo, svoju hĺbku, svoje posolstvo. A tak zvláštne sa ma dotýkala, že som si niektoré pasáže musela prečítať viackrát...

_________________________________________________

Kúpite ju napríklad na Martinuse alebo na stránke vydavateľstva Slovart.

Majte krásny deň!

Spisovateľské výročia

Som si skoro istá, že každý z vás vie, kedy má narodeniny a meniny. Želáme si počas tých dní všetko najlepšie, dávame si darčeky a pripomíname si, ako nám záleží jeden na druhom.

Ale čo spomienkové výročia?

Máte nejaké?

Také, o ktorých nikto nevie a sú len a len vaše?

Ak áno, tak to ste šťastní ľudia. Ak nie, tak by ste ich určite mali mať. Tieto výročia nám totiž pripomínajú, akú dlhú cestu sme prešli, čo všetko sme zažili a aké to bolo krásne...

Musím priznať, že mám len veľmi málo pekných spomienok (o čom ste sa už dočítali v Odvrátenej tvári smútku), a tak som sa jedného dňa rozhodla, že s tým niečo urobím. Že si ich budem zapisovať a sprítomňovať každý mesiac.

Ale nebolo to také ľahké, ako to znie...

Všetky moje pekné spomienky sa po čase začali podfarbovať smútkom bez ohľadu na to, ako úpenlivo som sa ich snažila oživiť. Na moju pamäť sa skrátka nedá spoľahnúť. Vždy si nájde len nepekné detaily a tie si ponechá, zatiaľ čo ostatné pošle preč. A tak som došla k záveru, že jediné nemenné spomienky sú tie príbehové.

Slová nikto nezmení. Proste sú. Stále rovnaké. Stále svieže. Stále dokonalé.

A takto som si začala tvoriť mini-výročia.

Vždy, keď začnem písať novú knihu, poznačím si ju do diára skratkou. Napríklad 16.11.2014 som začala písať Psie tajomstvo a dodnes mám pri každom šestnástom dni v mesiaci riadok:

Spomienka na PT ♥

Jednoduché, však? A navyše účinné! Vďaka spomienkovým výročiam mám stále pred očami, čo všetko sa mi už podarilo vytvoriť, aké úžasné postavy som spoznala a koľko mám s nimi zážitkov. Síce len na papieri, ale aj tak.

Pokojne to skúste tiež :)

No a teraz...

Asi ste si všimli ten dátum.

16.november

Moje najväčšie spisovateľské výročie. Moja prvá kniha, ktorú sa mi podarilo dokončiť. A DNES je to presne 5 rokov! *-*

Bola by škoda neosláviť to...

Takže som sa rozhodla napísať list svojmu mladšiemu ja a vrátiť sa do čias, kedy to všetko začalo. Zaspomínať si, čo som odvtedy musela prekonať. A tak trochu svojej 16-ročnej verzii poradiť, ako sa popasovať s trápeniami lepšie O:-)

Ona si to možno neprečíta (kým niekto nepostaví stroj času), ale môžete aspoň vy.

Smelo do toho.

___________________________________________________

     Kim,

     dnes je ten deň, keď začneš písať svoju prvú knihu. Svoj prvý príbeh, na ktorom Ti tak veľmi záleží. Je pre Teba všetkým, ja viem. Viem, že sa tešíš a že z neho budeš nadšená. Už teraz Ťa vidím, ako si pritískaš k hrudi prvých 22 strán a predstavuješ si samu seba ako slávnu spisovateľku. A tak je to fajn. Nikdy nenechaj ľudí, aby ti tú predstavu vzali alebo pokazili. Ty skrátka musíš veľa snívať.
     Skúšala si to napísať už toľkokrát, ale nikdy to nevyšlo, ale ja Ti niečo prezradím - teraz to vyjde. Toto je ono. Toto je tá verzia Psieho tajomstva, na ktorú si čakala. Tak si to uži. Užívaj si plnými dúškami každú kapitolu...
   Ale bohužiaľ nemám len pekné správy. Nie všetko dopadne podľa Tvojich predstáv. Nesmiem Ti prezradiť veľa, lebo by som pokazila Tvoju cestu, ale dám Ti aspoň pár rád, ako to všetko prežiť a spraviť čo najlepšie.
     Po prvé - až budeš hotová, nechaj Psie tajomstvo ísť. Viem, že je to krásna kniha. Viem, že je to momentálne Tvoj jediný príbeh a že ho pokladáš za vrchol všetkého. Ale v Tvojom srdci sa ich ukrýva oveľa viac. Oveľa viac krásnych príbehov a úžasných postáv, ktoré čakajú len a len na to, až ich objavíš. Buď teda zvedavá. Dívaj sa dopredu. Nechaj sa viesť. Tvoje srdce už vie, čo potrebuje.
     Po druhé - aj keď sa teraz cítiš mizerne, nebude to vždy tak. Neskončíš pri tom, že sa budeš každý deň snažiť dať svoje zúfalé pocity na papier. Nebudeš písať len príbehy plné melanchólie a nebude sa v každej z Tvojich kníh odohrávať nejaká tragédia. Jedného dňa sa oslobodíš od zlých spomienok a Tvoj svet ožiari slnko. Len vyčkaj.
     A po tretie - nikam sa neponáhľaj, času je dosť. Nemusíš nutne vydať každý príbeh. Netráp sa negatívnou odpoveďou z vydavateľstva. Možno nevezmú ten prvý, druhý, a možno ani ten ôsmy, ale jedného dňa sa to podarí, ver mi.
     Pamätaj si to a vždy statočne ochraňuj svet, čo si nosíš v srdci. A hoci nebudú všetky príbehy o Tebe a o M., kúsok z vás tam naveky ostane. V každom z nich.

S láskou,

Tvoje skúsenejšie JA

Moje jesenné čítanie

September / Október 2019

Čo mám prečítané? Čo ma zaujalo? Ako vybrané knihy hodnotím? Moje názory, pocity a myšlienky nájdete v tomto článku, a kto chce radšej anotácie a hodnotenia iných ľudí, stačí kliknúť na názov.

Užite si to :)

Koniec leta patril knihe Má první láska od Tanji Voosen. Nenechajte sa však oklamať sladkým názvom. Ak si myslíte, že sa dočkáte lásky na prvý pohľad a že hrdinovia budú spolu prakticky od začiatku, tak sa totálne mýlite. Dve tretiny knihy stratia hádkami. A v momente, keď vám ich nekonečné výmeny názorov a všadeprítomný sarkazmus začnú liezť na nervy, uzavrú prímerie! Perfektné načasovanie, Tanja ;)

No úprimne, romantická linka ma veľmi nechytila. Oveľa viac ma zaujímali rodinné vzťahy našej Cassidy: matka, ktorá neustále hľadá toho pravého, chýbajúci otec a napokon mladší brat, ktorý sa jej pomaly, ale isto odcudzuje. Nesmieme zabudnúť ani na silné priateľstvo s Lorn, ktoré je tu zobrazené naozaj pekne a podarí sa mu prekonať všetky prekážky.

A konečne sa dostávam k tomu hlavnému bodu - Rozchodová agentúra Cassidy Casterovej! To bol geniálny nápad! Škoda, že tých rozchodov v priamom prenose nebolo trochu viac :D

Slza od Lauren Kate je prezentovaná ako začiatok romantickej fantasy série. Ale popravde... romantiky sa dočkáme až na samom konci. Hlavní hrdinovia sa stretnú len párkrát a nikdy spolu nezostanú dlho. Dej navyše brzdia dlhé opisy prostredia a všetko plynie akosi spomalene. Dokonca aj dialógy sú pretkané úvahami a odbočeniami. Čo však oceňujem je: spracovanie Eurekiných pocitov po strate mamy, využitie legendy o Atlantíde a v neposlednom rade som s čitateľským zážitkom spokojná aj vďaka tomu, že všetky tajomstvá do seba zapadli a boli vysvetlené. Tak to má byť! :)

Ninu Protušovú vám snáď už predstavovať nemusím. Na svedomí má knihu Mira, ktorú som čítala prednedávnom a ktorá... povedzme, že nebola mojou šálkou kávy. Čiernu schránku som preto brala do rúk veľmi opatrne. Ale neľutujem! Práve naopak. Mira a Čierna schránka ani nemôžu byť rozdielnejšie...
Zatiaľ čo Mira mi prišla umelá, chaotická a s ťaživou atmosférou, ktorá neopúšťala knihu do poslednej strany, v Čiernej schránke som sa cítila ako doma.
Zo stránok dýchala nezameniteľná tajomnosť! Okrem hlavnej dejovej linky sa tu našlo mnoho osudov vedľajších postáv, ktoré boli navzájom prepletené... a ja milujem, keď kniha dáva viac než len príbeh hlavných hrdinov :)
Čo sa týka hlavnej hrdinky...
Teda počkať!
Táto kniha schováva jeden klam, ktorý sa mi podarilo odhaliť veľmi rýchlo - Marisa nie je hlavná hrdinka. Možno sa ňou snaží byť a možno jej to spočiatku ide, no len čo sa na scéne zjaví Gregory, strčí ju do vrecka! :D
A tak sa dostávam k...
Gregory&Damiana
Ich dvoch som si zamilovala od prvej stránky :3
A samozrejme som im držala palce. Doslova. Fakt som si želala, aby Marisa bola dosť hlúpa na to, aby ju Gregory obalamutil sladkými rečami a vymenil za Damianu.
- POZOR SPOILER! -
A podarilo sa to!
Takže...
Ak si v tejto chvíli myslíte, že vyhral najväčší zloduch a že z toho vyšiel beztrestne - máte pravdu, je to tak :D
Ale nie na sto percent.
Gregory totiž nebol zlý. Aspoň podľa mňa nie. Láska k Damiane mu dávala hĺbku, ktorá mi u postáv z iných kníh chýba, a samozrejme bol bez svojej priateľky nešťastný.
Nešťastný!
Bol pre ňu ochotný spraviť čokoľvek.
Viete...
V láske a vojne je všetko dovolené. A preto si myslím, že na konci Čiernej schránky nezvíťazilo zlo nad dobrom, ako mnohí tvrdia.
Nie.
Zvíťazila LÁSKA, vážení!
Len sa na to musíte pozrieť z toho správneho uhla ;)

Záverom...
Čierna schránka spoľahlivo zatienila prvé dve knihy a stala sa niečím, k čomu sa budem rada vracať. Naozaj mám chuť čítať znova. A to je neklamný znak skvelého príbehu! :)

♥ G&D ♥ 

Majte sa krásne!

Rozhovor so Simonou Kutišovou

Srdečne vás vítam pri ďalšom rozhovore!

Iste si pamätáte knihu, ktorá sa na mojom blogu objavila ako prvá a ktorá si vďaka svojmu svižnému deju, príjemnej atmosfére a hlbokému posolstvu vyslúžila mnoho pozitívnych recenzií...

A čitateľské srdcia si získava dodnes. Vrátane toho môjho.

Reč je samozrejme o Srdci pre Mirku :)

"Simona Kutišová (1992) sa narodila v Topoľčanoch. Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Miluje jar, hudbu, knihy a svoju prácu. :-) Počas rokov, keď sa venovala dobrovoľníctvu, sa naučila, že hoci nedokáže iným zmeniť celý život, určitú jeho časť áno a v tom by rada pokračovala aj prostredníctvom písania kníh. Doteraz jej vyšli dve knihy - Adonis v tričku a Šepot dúhy."

(Zo stránky Vydavateľstva Maxim)

Ste zvedaví, čo táto talentovaná autorka odpovedala na otázky o písaní? Tak hurá na to! :)


1. Ste autorkou kníh Adonis v tričku (Motýľ, 2014), Šepot dúhy (Trio Publishing, 2017) a Srdce pre Mirku (Maxim, 2019). Ktorá sa Vám písala najľahšie a ktorá naopak najťažšie?

Najľahšie sa mi písala prvá – Adonis v tričku. Mala som 17, nič som neriešila, bol to príbeh pre potechu. Nebol písaný s ambíciou vydať ho, to som skúsila až o pár rokov neskôr. Pri ďalších knihách som už pociťovala väčšiu zodpovednosť, chcela som obsahom poukázať na konkrétne oblasti života. Neviem povedať, ktorá z nich sa mi písala najťažšie, lebo každá bola ťažká svojím spôsobom. Pri Šepote dúhy som si sama poplakala a ani teraz ju radšej na niektorých stranách neotváram. A v Srdci pre Mirku mi dala zabrať najmä prvá polovica knihy. 


2. Koľko času venujete úpravám rukopisu?

Každá knižka je iná svojím obsahom, takže aj úpravy vždy zaberú rôzny čas. Ale následné úpravy (po dopísaní príbehu) mi zaberú približne 3 mesiace.


3. Majú Vaše postavy základ v skutočných ľuďoch alebo sú celkom vymyslené?

Myslím, že autor nedokáže nejakú postavu úplne vymyslieť, ak má byť uveriteľná. Vždy v sebe nesie prvky niečoho, s čím sa stretol u iných ľudí, len si tie prvky podľa potreby nakombinuje.


4. Ste skôr ranné vtáča alebo nočná sova? A v ktorej časti dňa sa Vám najlepšie píše?

Ranné vtáča teda rozhodne nie som, hoci paradoxne do práce vstávam skoro (aspoň pre mňa :D)  a vždy sa nesmierne teším nazad do postele. A nie som ani typická nočná sova, niekedy vydržím dlho, ak píšem/čítam, a inokedy by som už o ôsmej večer odpadla do perín. Najlepšie sa mi píše vtedy, keď ma navštívi múza, bez ohľadu na časť dňa. No väčšinou je to nevhodný čas, bohužiaľ. :)


5. Píšete každý deň? Prípadne sledujete si aj počet slov, ktoré napíšete na jeden záťah?

Tvorím skôr nárazovo, keď ma „chytí slina“. Slová si nesledujem, ale ak napíšem naraz 5 strán vo Worde, búcham šampanské.


6. Predstavujete si počas čítania/písania tváre jednotlivých postáv?

Ja osobne pri čítaní nepotrebujem opis postáv, nikdy si ho nezapamätám, stačí mi vedieť, či je postava pri tele alebo štíhla, ak je to podstatné pre dej. Keď píšem, tak sa snažím postavy opísať kvôli čitateľom, no v mojej hlave nemá ani jedna tvár ostré kontúry a netuším, ako vyzerajú. Iba Mirkina tvár z knihy Srdce pre Mirku sa mi nápadne podobá na dievča na obálke, ktorá je dokonalá. :)

7. Máte medzi spisovateľmi vzor?

Nemám. Občas si po prečítaní dobrej knihy vzdychnem: „kiežby som aj ja tak vedela písať“. Je to však chvíľkové, lebo každý autor má svoj nezameniteľný rukopis, štýl a náhľad na svet a ak sa niekto snaží napodobňovať iného autora, nemusí to dopadnúť dobre.


8. Už Vám nejaká kniha zmenila život?

Nie. :)


9. Máte niečo rozpísané a môžeme sa teda tešiť na ďalšiu knižku z Vašej tvorby?

Rozpísané mám, ale zatiaľ neviem povedať, či a kedy vyjde nová knižka. Uvidíme, čo prinesie budúci rok. Určite však dám svojim čitateľom včas vedieť. :) 


10. Nedávno ste sa zúčastnili knihomoľského zrazu v Bratislave. Aké sú Vaše dojmy z tejto akcie?

Bolo to príjemné stretnutie, spoznala som naživo milovníkov kníh, ktorých som doteraz registrovala len prostredníctvom ich blogov či bookstagramov, a aj nové kolegynky autorky, priniesla som si nové knižky... Najviac sa mi páčilo, že usporiadateľka Kaja sa do organizácie vrhla s entuziazmom a najmä so srdcom, čím zabezpečila príjemnú atmosféru. Milujem drobnosti, ktorými iní dajú najavo, že ich niečo baví, že im na druhých záleží... A vážim si, že ma oslovila s ponukou zúčastniť sa. Myslím, že podobné akcie sú vždy prínosným zážitkom pre všetkých prítomných. :)

Bonus: Na instagram pridávate aj fotky svojich domácich maznáčikov. Nepredstavíte nám ich? :)

Mám mačky Rozu, Mici a malú Čiči (skratka od Hapčí, lebo stále kýcha :)). A psa Cira. 

Za tieto úprimné, pravdivé a inšpiratívne odpovede patrí Simone Kutišovej jedno veľké ĎAKUJEM. Snáď ste si ich čítanie užili rovnako ako ja :)

Recenziu na Srdce pre Mirku nájdete TU.

A nezabudnite autorku sledovať na Facebooku aj na Instagrame ;)

Majte sa krásne!

Rada nad zlato

"Je to nemožné," povedala pýcha.

"Je to riskantné," povedala skúsenosť.

"Nemá to zmysel," povedal rozum.

"Aspoň to skús," zašepkalo srdce.

A koho počúvate vy? :)

Dnes budeme hovoriť presne o tom tichom hlásku, ktorý nám celé dni a noci našepkáva, čo je pre nás správne. Nie iní skúsení ľudia. Ani žiadne všeobecne zaužívané pravidlá...

Len ten tichý hlások.

Nechajte ho aspoň na chvíľu vyniknúť.

______________________

Fajn. Máte? Počujete ho? A teraz k veci. Aj tento článok bude o písaní, ale nebude iba o mne a nebude plný rád. Vlastne bude skôr o tých radách, ktoré sa na nás valia z každej strany a ktoré skôr či neskôr počúvneme v dobrej viere, že nám pomôžu.

Chyba. Nepomôžu. Ale k tomu sa dostanem.

Viete, o písaní sa toho už nahovorilo veľa. Keď som v šestnástich písala svoje prvé väčšie dielko, zadala som do googlu magickú formulku: "ako napísať knihu" a neskôr aj "ako vydať knihu." Celé noci som prechádzala tie zaručené rady a návody, čo robiť, čo nerobiť, prípadne ako to robiť lepšie. Celé dni som to porovnávala s tým, ako píšem ja...

A aká je pravda?

K ničomu to neviedlo. Po takomto hľadaní som nenapísala ani slovo, žiadnu radu sa mi nepodarilo aplikovať a v ničom som sa nezlepšila.

Na písanie totiž neexistuje návod.

Možno vás niekto donúti, aby ste písali aspoň tisíc slov denne. Možno vám niekto natlačí do hlavy, že váš námet na knihu je totálne otrepaný a nemá cenu ho písať. Možno vám niekto povie, že nemáte talent. Že vašej knihe niečo chýba. Že je to nuda. Že máte zlý štýl. Že by ste nemali písať toľko nudných opisov. Že vaše postavy konajú nelogicky... a tak ďalej a tak ďalej.

A keby som v tej chvíli bola pri vás, povedala by som len toto: Každému sa páči niečo iné.

Všetky moje obľúbené knihy zožali veľkú kritiku. Vezmite si napríklad Triašku od Maggie Stiefvater. Kniha, ktorú milujem a nedám na ňu dopustiť. A kliknite si teraz na jej názov (hodí vás to na Matinus) a prečítajte si niektoré recenzie...

Vidíte? Ľudia z nej nie sú nadšení. Dovolím si tvrdiť, že asi nebola pre nich. A čo na to Maggie? Bola to prvá a posledná kniha od nej, ktorú som si zamilovala. Tie ďalšie sú plné napätia a zvratov, a majú dosť blízko k hororu... a... mne sa to nepáči. Ľudia po celom svete ich ospevujú a mne je smutno, že si nezachovala štýl z prvej knihy.

Už chápete? Nikdy nevyhoviete každému.

Ale môžete vyhovieť sebe.

A o tom má byť tento článok.

V roku 2016 sa ma svet snažil presvedčiť, že cukor už do fantasy nepatrí a že by som mala písať niečo iné. Tak som napísala. Napísala som normálnu knihu, obyčajný dievčenský román, ktorý som následne chcela vydať... a teraz som rada, že sa mi to nepodarilo.

Nebola som to ja.

Keď som sa o celé mesiace neskôr - presnejšie 4.marca 2017 - vrátila k fantasy a do svojho milovaného sveta, skoro som plakala od šťastia. Bol to neopísateľný pocit. Ako keď sa po dlhej ceste vrátite domov. K sebe. Ostala som tam až do dnešných dní a som nadmieru spokojná.

A čo tým chcem povedať?

Kašlite na nich. Na všetky rady, ktoré sa k vám dostanú.

Ak nosíte v hlave totálne otrepaný nápad na knihu, aj ten si zaslúži byť na papieri. Ak vás baví láska na prvý pohľad alebo milostný trojuholník (obľúbený predmet kritiky všetkých recenzentov), prečo by ste sa tomu mali vyhýbať? A ak vaša postava koná nelogicky, ale vás neopúšťa pocit, že by tak konať mala, načo to meniť?

Verte mi. Moje obľúbené knihy sú plné klišé. A nie je pravda, že klišé nikto nemá rád, pretože... klišé sa dá napísať aj excelentne a potom sú z neho všetci hotoví.

Tak na to myslite, až zajtra budete písať ďalšiu kapitolu ;)

__________________________________

P.S. Vždy som chcela byť spisovateľkou. Fakt veľmi. Ale až neskôr mi došlo, že to asi nebude taká sranda. Kedysi som si písanie užívala plnými dúškami, neriešila som, či je tamto alebo toto originálne, či tamto alebo toto dobre znie... bolo to len o mne a o klávesnici, o ničom inom. Teraz je to o neustálom premýšľaní. O neustálom posudzovaní. O neustálom kritizovaní. Občas pritom nehorázne trpím. Ale snažím sa na tom pracovať. Tak mi choďte príkladom a hlavne si verte ♥

MiniRecenzia: Zrod vlčej bojovníčky

Prečo je táto kniha iná ako ostatné? To sa dozviete v tejto recenzii :)

Názov: Spoločenstvo - Zrod vlčej bojovníčky

Autor: Laura Ensi

Počet strán: 251

Anotácia:

Raine Zair je v podstate celkom obyčajné a nenápadné sedemnásťročné dievča, ktoré študuje, brigáduje, zbožňuje svojich bratov a o láske zatiaľ len sníva. Jej pomerne všedný život sa však v okamihu obráti hore nohami. V jednu noc sa z nej stane výnimočná vlčica. Musí opustiť rodinu, odrazu na jej pleciach leží obrovská zodpovednosť za celú svorku a rieši aj otázku, koho si zvoli za životného partnera.
Číha na ňu množstvo nebezpečenstiev, mnohí usilujú o jej život a na jej pleciach je záchrana nielen vlčieho sveta...
Dokáže sa toto dievča vzdať toho, čo miluje najviac, aby zachránilo životy svojich najbližších? Dokáže vraždiť, aby prežilo?
Fantasy román plný vášne, nebezpečenstva a lásky si vás určite podmaní.

Top 7 dôvodov, prečo je toto vlčie fantasy iné:

1. Nie je len Vlkoch! Nájdeme tu aj Havrany a Myši. Čiže dokopy tri kmene. Aby ste ma správne pochopili, všetci sa vedia premeniť na zvieratá. A ja premeny skrátka milujem :3

2. Má DOKONALÚ obálku! Ak ste čítali článok Knihomoľská láska a všimli ste si tam fotku Triašky, čo je moje obľúbené vlčie fantasy, viete si to porovnať. Tamto je jednoduché a dvojfarebné. Toto je grafický skvost!

3. Je od slovenskej autorky. A napriek tomu sa odohráva v Amerike, čomu zodpovedajú aj mená postáv. Viem, že to veľa ľudí nemá rado - keď už od Slovenky, tak na Slovensku, nie? - ale musím vám povedať, že tu je geografická stránka pekne zvládnutá a verte mi, že si ľahko predstavíte vzdialenosti, aj keď o USA a Kanade nemáte ani páru ;)

4. Vlčiu svorku tu vedie dievča. DIEVČA. Nemyslím to tak, že by k sebe nemala nikoho do páru. To mala. Ale... aj tak bola tá výnimočná, najlepšia a najdôležitejšia ona. Spočiatku mi robilo problém si na to zvyknúť - stále som mala pred očami obraz vlka, ktorý stojí zoči-voči nebezpečenstvu, a vlčice prikrčenej pod jeho krkom, ktorá predstiera strach, aby ho chránila pred smrteľným uhryznutím. No prečo by to nemohlo fungovať aj opačne?

5. Osud tu má hlavné slovo. Hlavnú hrdinku to však vôbec netankovalo, ako som si všimla. So všetkým bola jednoducho zmierená. V priebehu niekoľkých strán si vybrala medzi dvoma chlapcami a bola pripravená s jedným z nich stráviť zvyšok života. Malo to svoje kúzlo, aj keď moja rebelská povaha káže: Z dvoch možností jedine tú tretiu! :D

6. Je plná kontrastu. Ak si myslíte, že prečítate 150 strán a presne viete, čo čakať od zvyšku knihy, totálne sa mýlite! Nastane totiž obrat. A to fakt OBRAT o 180 stupňov! Z našej Raine sa stane Alba a ja musím priznať, že túto stránku jej povahy proste žeriem *-*

7. Druhá časť ešte nevyšla. Viete, s pokračovaním je to niekedy ako so svadbou - do roka a do dňa. A keď sa to nestihne, tak sú z toho všetci nervózni. Tu to však neplatí. Na druhú časť si pekne počkáme do budúceho roka a ja budem právom happy, že s touto "recenziou" síce som rok pozadu, ale ešte nie je neskoro! O:-)

_____________________________________________________________________

Zhrnutie:

Zrod vlčej bojovníčky je skvelý začiatok série a zatiaľ si môžeme len predstavovať, čo nám prinesie ďalšia kniha. V každom prípade ju už teraz odporúčam všetkým milovníkom vlkov, svoriek, premien a fantasy kníh s nemalou dávkou lásky.

Zoženiete ju na Martinuse alebo na stránke vydavateľstva Maxim :)

_____________________________________________________________________

PS: Možno ste čakali, že budem hodnotiť romantickú zápletku...

A ja vás nesklamem! Cukru tu bolo požehnane. Hlavne v prvej polovici knihy a na jej konci. Čo sa však týka nášho alfa páru, dala by som viac priestoru Joshovi. Podstatne viac. Všetko sa totiž točilo okolo Raine a on mi prišiel len ako taký doplnok. Ale kým nie je vonku aj druhá časť, nič nie je stratené :)

Majte krásny deň a uvidíme sa pri ďalšom článku!