Písmenkový experiment!

Vitajte pri ďalšom článku o písaní!

A dnes si zahráme HRU! Čo na to poviete? :D

Ak ste už niekedy skúšali napísať príbeh, dobre viete, že je to veľmi náročné. Hlavne na začiatku si lámete hlavu s množstvom otázok. Napríklad: Aké slová vtiahnu čitateľa do deja? Čo ľudí donúti, aby čítali ďalej? Ako nestratiť ich pozornosť hneď po prvom odseku?

Ale práve teraz na tieto otázky ZABUDNITE!

A uvedomte si jednu vec: Píšem pre seba.

Moja dnešná hra má názov: Písmenkový experiment

A funguje na základe jednoduchého pravidla:

Najprv písať, až potom myslieť!

Keď sa chcem odreagovať a nemám náladu na svoje rozpísané príbehy, zahrám si túto hru, aby som sa dostala „späť do formy.“ Niekedy som sama prekvapená, čo sa mi podarilo vytvoriť a z akého temného zákutia mojej hlavy tie slová pochádzajú... :D

Na konci budeme mať akýsi spontánny úvod do nového príbehu. Ak máte možnosť, otvorte si Word a pustite sa do tvorenia spolu so mnou :)

Úloha č.1 Prostredie – Zatvorte oči a predstavte si akékoľvek miesto na svete. Čo vidíte? Veľkomesto, dedinu, lúku, les, jazero, priepasť, vyhasnutú sopku alebo sa nachádzate v miestnosti? Nech už je to čokoľvek, teraz položte prsty na klávesnicu a svoju predstavu opíšte niekoľkými slovami/vetami.

PRÍKLAD:

Sme ďaleko od civilizácie, v zabudnutej mestskej časti. Počujem len kvapkanie vody, čo sa ozýva úzkou tmavou uličkou, a v nose ma štípe zápach z neďalekých kontajnerov.

Úloha č.2 Situácia – Už viete, kde sa nachádzate a čo vidíte. Ako ďalej? Predstavte si konkrétnu situáciu! Čo robíte? Kto je s vami? Aké pocity vami lomcujú? Ste na tom dobre alebo zle? A ak zle, čo musíte urobiť, aby ste sa z toho dostali?

PRÍKLAD:

Cudzie prsty mi zovrú hrdlo a za chrbtom zacítim studený múr. Kvapka potu mi steká po čele. Nemôžem dýchať! Chce sa mi kričať, no dostanem zo seba iba úbohé zachrčanie. Zlostne vykopnem a trafím útočníka do kolena, avšak jeho zovretie nepovolí.

Úloha č.3 Priama reč – Máte vykreslené prostredie aj situáciu, tak je načase pridať hovorené slovo. Čo vaše nové nedomyslené postavy povedia ako prvé? Bude to len krátka veta alebo súvetie? A kam to posunie celý dej?

PRÍKLAD:

„Kde je ten kľúč?“ zasyčal mi do ucha.

„Aký?“ hlesla som priškrtene.

„Ty dobre vieš aký! A čo mapa? Máš ju pri sebe?“

„Nie,“ zaklamala som.

„Veď uvidíme.“ Pustil ma a z ramena mi pritom strhol tašku. Kým som sa snažila polapiť dych, prehrabával sa mi vo veciach.

Úloha č.4 Charakter – Poznáte prostredie, situáciu a hlasy postáv. Čo keby ste ešte doladili ich charaktery? Je vaša postava dobrá alebo zlá? (Ale POZOR! Nikto nie je len zlý, tak ako nikto nie je len dobrý. Nechcete mať predsa čierno-biele postavy.) A akú majú úlohu v deji? V akom sú vzťahu? Poznajú sa dlhšie alebo sa vidia prvýkrát?

PRÍKLAD:

„Si obyčajná klamárka,“ vrhol na mňa pohoršený pohľad, keď z tašky vytiahol ošúchanú mapu a starý zhrdzavený kľúč.

„A ty si ma skoro uškrtil!“ zvolala som naštvane.

„Keď to nejde podobrom, musí to ísť pozlom.“

„Ty idiot! Hlupák! Blázon!“ za každou nadávkou som mu uštedrila jednu ranu päsťou, no jeho to vôbec nebolelo. Dokonca sa začal nahlas smiať.

„Nerob z toho tragédiu,“ pobavene prekrútil očami. „Snáď si si nemyslela, že sa do pátrania pustíš bezo mňa! To ja som ti pomohol nájsť mapu aj kľúč.“

„No a? Ďalšia misia si vyžaduje logické myslenie, ale ja sa pri tebe nedokážem sústrediť! Všetko zbytočne komplikuješ,“ prekrížila som si ruky na hrudi.

„Ty máš logické myslenie, ja viem zaobchádzať so zbraňou. Perfektne sa dopĺňame.“

Iba som nad tým urazene odfrkla. Minule skoro zabil nevinného človeka a to mu tak skoro neodpustím! Nie. Oveľa lepšie mi bude samej.

„No tak, Hayley, už sa na mňa nehnevaj.“ Hodil mapu aj kľúč späť do tašky, ktorú položil na zem. Potom pristúpil ku mne, objal ma okolo pása a letmo ma pobozkal na krk.

„Ty ma vieš tak naštvať, Brayden!“ Chcela som ho od seba odstrčiť, no hnev sa vo mne po chvíli úplne rozpustil a ja som sa od Braydena nedokázala odtrhnúť.

„Tak dobre, môžeš ísť so mnou,“ dodala som rezignovane.

„Super!“ zaradoval sa, odtiahol sa odo mňa a podal mi tašku. „Aký máme plán?“

„To ti poviem cestou,“ vydala som sa na koniec uličky, kde som zahla za roh. Brayden ma nasledoval a celý čas pozorne počúval, keď som mu vysvetľovala podstatu dnešnej misie.

TIP Ak postavám neviete narýchlo vymyslieť vhodné mená, skúste GENERÁTOR. Na internete je ich mnoho. V tomto prípade som použila Generátor amerických mien. Podobne to funguje aj s priezviskami ;)

Zhrnutie: Teraz sa znovu pozrite na svoj výtvor. Opäť si ho prečítajte, pekne od začiatku, a môžete sa zamyslieť nad pokračovaním, ak sa vám chce písať ďalej. Alebo – ako to teraz urobím ja – prepnúť sa na iný dokument (môj pôvodný príbeh) a pokračovať v písaní tam.

Toto rýchle precvičenie vám pomôže nielen pri vymýšľaní príbehov, ale aj napríklad vtedy, keď musíte napísať sloh do školy a neviete sa do písania dostať.

Dúfam, že sa „hra“ páčila aspoň niekomu.

Som strašne zvedavá, tak budem rada, keď mi svoje výtvory pošlete prostredníctvom komentárov alebo e-mailom. Všetky si s radosťou prečítam! ;)

V každom prípade ĎAKUJEM za prečítanie článku. Budem vďačná za všetky hodnotenia aj za konštruktívnu kritiku. Snáď to mňa aj vás posunie vpred :)

P.S. Neberte život až tak vážne! :*