Ahoj svet!
Už pár dní premýšľam nad novým článkom. Ležalo mi v hlave viacero nápadov a až dnes mi došlo, čo majú spoločné - písanie a mňa. No nie je to zarážajúce? :D
Takže vás čaká ďalší článok o písaní.
O mojom písaní.
Užite si ho ;)
Tri piliere mojej tvorby:
1. Radosť
Ľudia píšu z mnohých dôvodov. Možno sa chcú len vypísať zo zlých spomienok, zmätených pocitov či škaredých skúseností. Možno chcú niečo odovzdať ďalej. Možno len chcú niečo vyjadriť. Možno majú čo povedať. Možno to povedať musia...
Nie je to môj prípad.
Vždy mám veľa rečí, ale nemám pocit, že by boli ktovieako dôležité.
A keď dôjde na písanie, tak to je úplne o inom.
Píšem pre radosť. Znie vám to ako klišé? Mne nie, lebo viem, čo sa za tým skrýva. Viem. Dívam sa na všetky tie šťastné rodinky, smejúce sa deti a na ľudí, ktorí stále čosi podnikajú. Dívam sa na ich instagramové úsmevy. Dívam sa a premýšľam, prečo v mojom živote nič také nie je. Prečo tak pramálo chodím na výlety, prečo sa mi nechce spoznávať neznáme, prečo nemám okolo seba plno kamarátov...
Prečo, prečo, prečo.
Mám pocit, že moja radosť je celkom iná. Taká ticha, taká nedocenená a taká neviditeľná v mnohých prípadoch. Mám pocit, že jej nikto nerozumie a že je najväčšia, keď som sama. Celkom sama. A chcem tú radosť pretaviť do slov. Chcem si ju pamätať.
Vezmite si to tak...
Ak má niekto veľkú rodinu a trebárs miluje cestovanie, ostane mu kopec fotografií. Kopec cenných spomienok, čo môže dávať ďalej. A občas mu stačí len mať okolo seba svojich blízkych, aby si tú radosť sprítomnil a pripomenul.
Mne po tej tichej, osamotenej radosti neostane celkom nič.
A tak píšem.
Aby moja radosť nevyšla navnivoč. A aby som sa o ňu mohla podeliť.
Milujem písanie. Slová sú môj kyslík.
Chcem vám ho dať :)
Včera som si navyše čítala rozhovor s jednou nemenovanou spisovateľkou, ktorý mi pripomenul slová mojej učiteľky zo strednej. Tá sa ma raz pri vyberaní vysokých škôl spýtala, či nechcem na pár rokov odložiť písanie a najprv niečo zažiť.
Zažiť.
Zavrtela som hlavou a pokladala to za uzavreté, no v mysli mi bežalo, že ja predsa NIEČO ZAŽÍVAM! Každá kapitola je jeden dielik môjho životného príbehu a nevidím dôvod, prečo by mal byť oproti klasickým spomienkam menejcenný.
2. Veľkoleposť
Určite ste už všetci čítali veľkolepú knihu. Knihu, ktorá vás presahuje. Ktorú sa neodvážite kritizovať. Ktorú možno ani celkom nepochopíte a pýtate sa sami seba: Ako to ten autor robí? Jednoducho knihu, z ktorej vyžaruje rešpekt a na ktorú nedáte dopustiť.
Či už to bolo fantasy s prepracovanou mapou na začiatku...
Historická romanca s neuveriteľne presnými údajmi...
Srdcervúca vojnová dráma...
Alebo mrazivý triler...
Jedno majú spoločné - cítite sa po prečítaní ohúrení, uchvátení a... maličkí.
Nehorázne maličkí.
Tiež som také čítala a musím priznať, že niečo na tých knihách je. Len sa mi nepáčil ten pocit po nich. Nemali by nám knihy prinášať niečo lepšie než sám život?
A potom...
Potom som spoznala Kasie West! Ak ste o nej ešte nepočuli, všetky jej knihy odporúčam. Ona fakt vie, čo robí! Jej knihy sú na pohľad jednoduchými, sladkými oddychovkami pre dievčatá. Ale potom sa začítate a chytia vás za srdce. Tak jemne. Nenásilne. Čítajú sa úžasne hladko a napriek tomu nesú posolstvo vpísané medzi riadkami.
Odkedy som spoznala Kasie, nesnažím sa napísať knihu, ktorá zmení svet. Nesnažím sa napísať niečo, čo ľudí uchváti a ohúri. Chcem byť proste svoja. Spontánna. Milá. Vtipná. Jednoduchá. Úprimná. Vkladám do príbehov svoje pocity a názory, ale nikomu ich nevnucujem. Nehrám sa na veľké myšlienky. Nečakám, že ma niekto bude citovať.
Chcem ľudí len trochu potešiť, trochu rozosmiať, trochu odviesť preč od ťaživých myšlienok z reality, a ukázať im krajšie miesto. Miesto, kde smú byť čímkoľvek. Kde im niekto rozumie. A kde budú vždy vítaní :)
3. Pocity
Opakujem to stále a asi to ešte párkrát zopakujem - ak do knihy nedáte svoje srdce, nemá to cenu. Vidieť to na dnešných dielach... mnohé sú štylisticky aj obsahovo skvelé, autori všetko zvládajú na jednotku, no čosi tomu chýba. Taká malá iskrička. Tlkot srdca za stránkami. Ten sa nedá utkať z talentu a pekných slov. To musíte jednoducho cítiť.
Nedávno som čítala jednu knihu, na ktorej bolo veľmi vidieť, že autorka s písaním ešte v podstate začína. Nebola perfektná. Pri čítaní som si veľakrát hovorila, že to snáď nemyslí vážne! Ale potom prišla jedna pasáž... a ja som nevedela odtrhnúť pohľad zo stránky.
Nie, ani tá pasáž nebola napísaná perfektne.
Ale bola napísaná od srdca.
Bolo to vidieť.
Nepodceňujte to. Pocity sú pre mňa tou najpodstatnejšou súčasťou príbehu a v mojich knihách ich nájdete neúrekom. Všetky sú moje. Všetky sú krásne...
Dávajte do slov svoje srdce aj vy :)
2. Veľkoleposť
Určite ste už všetci čítali veľkolepú knihu. Knihu, ktorá vás presahuje. Ktorú sa neodvážite kritizovať. Ktorú možno ani celkom nepochopíte a pýtate sa sami seba: Ako to ten autor robí? Jednoducho knihu, z ktorej vyžaruje rešpekt a na ktorú nedáte dopustiť.
Či už to bolo fantasy s prepracovanou mapou na začiatku...
Historická romanca s neuveriteľne presnými údajmi...
Srdcervúca vojnová dráma...
Alebo mrazivý triler...
Jedno majú spoločné - cítite sa po prečítaní ohúrení, uchvátení a... maličkí.
Nehorázne maličkí.
Tiež som také čítala a musím priznať, že niečo na tých knihách je. Len sa mi nepáčil ten pocit po nich. Nemali by nám knihy prinášať niečo lepšie než sám život?
A potom...
Potom som spoznala Kasie West! Ak ste o nej ešte nepočuli, všetky jej knihy odporúčam. Ona fakt vie, čo robí! Jej knihy sú na pohľad jednoduchými, sladkými oddychovkami pre dievčatá. Ale potom sa začítate a chytia vás za srdce. Tak jemne. Nenásilne. Čítajú sa úžasne hladko a napriek tomu nesú posolstvo vpísané medzi riadkami.
Odkedy som spoznala Kasie, nesnažím sa napísať knihu, ktorá zmení svet. Nesnažím sa napísať niečo, čo ľudí uchváti a ohúri. Chcem byť proste svoja. Spontánna. Milá. Vtipná. Jednoduchá. Úprimná. Vkladám do príbehov svoje pocity a názory, ale nikomu ich nevnucujem. Nehrám sa na veľké myšlienky. Nečakám, že ma niekto bude citovať.
Chcem ľudí len trochu potešiť, trochu rozosmiať, trochu odviesť preč od ťaživých myšlienok z reality, a ukázať im krajšie miesto. Miesto, kde smú byť čímkoľvek. Kde im niekto rozumie. A kde budú vždy vítaní :)
3. Pocity
Opakujem to stále a asi to ešte párkrát zopakujem - ak do knihy nedáte svoje srdce, nemá to cenu. Vidieť to na dnešných dielach... mnohé sú štylisticky aj obsahovo skvelé, autori všetko zvládajú na jednotku, no čosi tomu chýba. Taká malá iskrička. Tlkot srdca za stránkami. Ten sa nedá utkať z talentu a pekných slov. To musíte jednoducho cítiť.
Nedávno som čítala jednu knihu, na ktorej bolo veľmi vidieť, že autorka s písaním ešte v podstate začína. Nebola perfektná. Pri čítaní som si veľakrát hovorila, že to snáď nemyslí vážne! Ale potom prišla jedna pasáž... a ja som nevedela odtrhnúť pohľad zo stránky.
Nie, ani tá pasáž nebola napísaná perfektne.
Ale bola napísaná od srdca.
Bolo to vidieť.
Nepodceňujte to. Pocity sú pre mňa tou najpodstatnejšou súčasťou príbehu a v mojich knihách ich nájdete neúrekom. Všetky sú moje. Všetky sú krásne...
Dávajte do slov svoje srdce aj vy :)
Majte krásny deň!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára