Názov: Prvý a posledný
Autor: Silvia Demovičová
Počet strán: 369
Anotácia:
V treťom dieli sa dozviete ďalšie osudy vašich obľúbených hrdinov. Keď si už Táňa s Alexom myslia, že ich láska prekonala všetky prekážky, prihodia sa ďalšie udalosti, ktoré im dajú poriadne zabrať. Táňu čaká maturita, navyše jej mama stratí prácu a starká sa ocitne v nemocnici. Ani Alex to nemá ľahké, musí sa sústrediť na náročné štúdium medicíny, pričom aj u nich doma sa veci poriadne skomplikujú. Táňa sa zo všetkých síl snaží dobre obstáť na prijímačkách, aby sa dostala na univerzitu v Žiline, kde študuje Alex a oni mohli tráviť viac času spolu. A do toho sa zrazu objaví Tánin vlastný otec, ktorý ani netuší, že má dcéru a jej život sa poriadne zamotá.
Čo som od knihy čakala?
1) Cukor. Nie ten presladený, lacne napísaný cukor, ale Cukor s veľkým C! Tým, ktorí ma poznajú, asi nemusím toto slovo objasňovať. A pre ostatných: Cukor je najdôležitejšia zložka každého príbehu. Sú to tie scény, pri ktorých sa usmievate. Tie scény, pri ktorých sa rozplývate. Tie scény, ktoré vo vás zanechávajú dobrý pocit. A tie Silvia Demovičová naozaj dokáže vystihnúť.
2) Známe postavy, medzi ktorými sa budem cítiť ako doma. Poznáte to - keď je všetko totálne nanič, otvoríte novú knihu a čítate. A čítate a čítate, až kým sa reálny svet nestratí a neocitnete sa v príbehu. A ak je vám známy a postavy sú vašimi priateľmi už pekných pár desiatok či stoviek strán, je to veľké plus, verte mi :)
A čo som dostala?
1) Výborne napísaný príbeh!
Úprimne milujem ten štýl písania, pri ktorom nič nemusíte čítať dvakrát. Pri ktorom všetko chápete, dej pekne plynie a nič vás v čítaní nebrzdí. Niet totiž krajšieho pocitu pre čitateľa, než keď sa medzi stránkami knihy dokáže stratiť a zabudnúť.
2) Primerane napätú zápletku, pri ktorej som Michalovi držala palce.
Od začiatku knihy som všetko strašne prežívala. Ale fakt strašne. Či už to bola krádež v obchode, pri ktorej mi srdce tĺklo snáď rovnako rýchlo ako Táni, alebo prvá scéna s Michalom, ktorý sa mi prekvapivo ľahko dostal pod kožu... Tie pocity ma celkom pohltili a knihu nešlo odložiť, hoci som sa veľakrát snažila nechať si pár strán "na neskôr" (= až budem to rozptýlenie potrebovať).
3) Lásku, lásku a zase lásku presne podľa môjho gusta :3
Celú knihu som prečítala za zavretými dverami. Inak to nešlo. Ten prihlúply úsmev by som nevedela nikomu vysvetliť. (Boli predsa takí zlatí!!!) Takže čítanie na verejnosti absolútne nemožné :D
4) Nostalgiu spojenú s ukončením strednej školy.
Možno mám strednú už za sebou, ale s Táňou som si to prežila ešte raz. Neviem, či je to fajn... v žiadnom prípade si nechcem zopakovať maturitu, ale v knihe aj tá mala svoje čaro.
A na záver...
"Bude to také už stále?"
Začudovane na mňa pozrie.
"Aké?"
"Ako na hojdačke. Hore-dolu, hore-dolu. Smutné, veselé, šťastné, utrápené, boľavé, trpkosladké, krásne."
Myslím, že tento úryvok to celé vystihol.
V živote nás stretnú krásne veci. Šťastné chvíle. Nezabudnuteľné zážitky. Skvelí ľudia. Ale keby sa tie krásne veci neprepletali s ťažkými a boľavými, malo by to tú istú cenu? Občas sú totiž tie trpkosladké veci krajšie. Intenzívnejšie. Vzbudia vo vás viac pocitov a viac myšlienok. Budete za ne viac vďační...
A to isté platí aj pre túto knihu.
Možno nie je dokonale šťastná, ale niečo z tých slov vo vás ostane.
Knižku kúpite napríklad na Martinuse alebo na stránke vydavateľstva Verbarium :)
Majte krásny deň!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára