piatok 2. augusta 2019

Knihomoľská láska

Máte svoju obľúbenú knihu?

Táto otázka je už také klišé. Opakuje sa v každom rozhovore. A podobne ako mnohí iní ľudia aj ja na ňu viem pohotovo odpovedať. Ibaže...

Čo sa za tou otázkou skrýva v skutočnosti?

Obľúbená kniha podľa mňa neexistuje.

Jasné, máme svojich favoritov aj svojho víťaza, ale to podstatné je skryté hlboko pod vodou. Ako ľadovec, z ktorého vidíme (a chceme vidieť) len vrch.

Poďme si tento ľadovec odkryť.

A radšej sa pýtajme:

Ktoré knihy vám zmenili život?

. . .

Pamätám si to celkom presne - v to ráno mojich jedenástych narodenín mamka vošla do izby a položila mi na posteľ kôpku kníh. Poriadne hrubých kníh. A hoci som dovtedy čítala len tie útle detské knižky, úplne ma to nadchlo.

Atramentové srdce, Atramentová krv, Atramentová smrť



Čítala som ich so zatajeným dychom a ešte dlho potom som o nich premýšľala. Tuším niekedy v tom okamihu sa zo mňa stal knihomoľ. Chcela som ďalšiu a ďalšiu, až kníh bola plná polica...

Ale nezmenili mi život len v tomto zmysle.

Na konci trilógie mi bolo strašne ľúto, že musím svet opustiť. A Cornelia Funke s tým určite počítala. Do poslednej knihy vpísala jedno posolstvo, taký odkaz, ktorý som si vzala k srdcu... že svojho vlastného hrdinu môže mať každý.

Každý.

A až toto mi zmenilo život. Začala som písať. Podvedome vytvárať vlastný svet a vlastné zápletky, aj keď všetky postavy boli spočiatku ploché...

Na toho právoplatného hrdinu som si musela počkať.

A že sa teda aj čakať oplatilo :)

Týmto mu vzdávam hold a chcem ho poprosiť o odpustenie. Za posledný týždeň som snáď vo všetkom zlyhala. Viem. Mrzí ma to. Kiežby som to zvládla napraviť. Kiežby.

Ďalšou knihou, ktorá sa mi nezmazateľne vryla do srdca, bola Triaška od Maggie Stiefvater. Dodnes si pamätám, ako som ju obchádzala v kníhkupectve. Držala som ju v ruke aspoň trikrát! A vždy som si vzala inú. Vždy, vždy, vždy. Až jedného dňa nebolo na výber nič lepšie a ja som sa odhodlala...



Začala som ju čítať v aute. Pamätám si to mäkké hrejivé slnko, ktoré mi dopadalo na kolená. Pamätám si kapitolu, v ktorej Sam sedí za pultom kníhkupectva, pozoruje Grace a premýšľa, že ju osloví... ale neurobí to. Z nejakého dôvodu som sa cítila podobne. Z nejakého dôvodu som to videla pred sebou. A vrátila som sa do kníhkupectva aj po zvyšné dve knihy (áno, opäť je to trilógia).

V priebehu rokov som tú knihu prečítala mnohokrát. Obľúbené pasáže rada čítam aj dnes a myslím, že na svete nie je kniha, ktorú by som milovala viac (a pri ktorej by som mala zakaždým v očiach slzy), a aj keď nie je akčná a nie je to to klasické temné fantasy, ako vidíme v dnešnej dobe, pre mňa sa stala jedinou definíciou dokonalosti.

Sam & Grace

Ešte vám o nich porozprávam neskôr, sľubujem.

Ale vráťme sa teraz do súčasnosti.

Nie je to tak dávno, čo sa mi do rúk dostala kniha, ktorá zmenila môj život tretí raz.

Náhradní kluk od Kasie West. Na pohľad taká oddychovka, ale o Kasie vám už snáď nemusím hovoriť. Ona vyčaruje hlboký príbeh aj z mála. A popri sledovaní osudov jej zarážajúco skutočných postáv sa budete ešte aj baviť. Kráľovsky baviť!



A ako táto kniha (a vlastne aj iné knihy od Kasie) ovplyvnila moje písanie, som už zmienila tu.

Záverom:

Obľúbené knihy máme z rôznych dôvodov. Možno sme si ich najviac užili. Možno nám toho najviac dali do života. A možno nás zvládli zmeniť úplne celých. Tak či tak, jedno je isté - knihy majú moc. Veľmi veľkú. Nebráňme sa jej a nesnažme sa ju zneužiť. Dovoľme im len to, aby z nás spravili lepších ľudí.

Najlepších.

To vám prajem.

Majte sa krásne!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára