MiniRecenzia: Zrod vlčej bojovníčky

Prečo je táto kniha iná ako ostatné? To sa dozviete v tejto recenzii :)

Názov: Spoločenstvo - Zrod vlčej bojovníčky

Autor: Laura Ensi

Počet strán: 251

Anotácia:

Raine Zair je v podstate celkom obyčajné a nenápadné sedemnásťročné dievča, ktoré študuje, brigáduje, zbožňuje svojich bratov a o láske zatiaľ len sníva. Jej pomerne všedný život sa však v okamihu obráti hore nohami. V jednu noc sa z nej stane výnimočná vlčica. Musí opustiť rodinu, odrazu na jej pleciach leží obrovská zodpovednosť za celú svorku a rieši aj otázku, koho si zvoli za životného partnera.
Číha na ňu množstvo nebezpečenstiev, mnohí usilujú o jej život a na jej pleciach je záchrana nielen vlčieho sveta...
Dokáže sa toto dievča vzdať toho, čo miluje najviac, aby zachránilo životy svojich najbližších? Dokáže vraždiť, aby prežilo?
Fantasy román plný vášne, nebezpečenstva a lásky si vás určite podmaní.

Top 7 dôvodov, prečo je toto vlčie fantasy iné:

1. Nie je len Vlkoch! Nájdeme tu aj Havrany a Myši. Čiže dokopy tri kmene. Aby ste ma správne pochopili, všetci sa vedia premeniť na zvieratá. A ja premeny skrátka milujem :3

2. Má DOKONALÚ obálku! Ak ste čítali článok Knihomoľská láska a všimli ste si tam fotku Triašky, čo je moje obľúbené vlčie fantasy, viete si to porovnať. Tamto je jednoduché a dvojfarebné. Toto je grafický skvost!

3. Je od slovenskej autorky. A napriek tomu sa odohráva v Amerike, čomu zodpovedajú aj mená postáv. Viem, že to veľa ľudí nemá rado - keď už od Slovenky, tak na Slovensku, nie? - ale musím vám povedať, že tu je geografická stránka pekne zvládnutá a verte mi, že si ľahko predstavíte vzdialenosti, aj keď o USA a Kanade nemáte ani páru ;)

4. Vlčiu svorku tu vedie dievča. DIEVČA. Nemyslím to tak, že by k sebe nemala nikoho do páru. To mala. Ale... aj tak bola tá výnimočná, najlepšia a najdôležitejšia ona. Spočiatku mi robilo problém si na to zvyknúť - stále som mala pred očami obraz vlka, ktorý stojí zoči-voči nebezpečenstvu, a vlčice prikrčenej pod jeho krkom, ktorá predstiera strach, aby ho chránila pred smrteľným uhryznutím. No prečo by to nemohlo fungovať aj opačne?

5. Osud tu má hlavné slovo. Hlavnú hrdinku to však vôbec netankovalo, ako som si všimla. So všetkým bola jednoducho zmierená. V priebehu niekoľkých strán si vybrala medzi dvoma chlapcami a bola pripravená s jedným z nich stráviť zvyšok života. Malo to svoje kúzlo, aj keď moja rebelská povaha káže: Z dvoch možností jedine tú tretiu! :D

6. Je plná kontrastu. Ak si myslíte, že prečítate 150 strán a presne viete, čo čakať od zvyšku knihy, totálne sa mýlite! Nastane totiž obrat. A to fakt OBRAT o 180 stupňov! Z našej Raine sa stane Alba a ja musím priznať, že túto stránku jej povahy proste žeriem *-*

7. Druhá časť ešte nevyšla. Viete, s pokračovaním je to niekedy ako so svadbou - do roka a do dňa. A keď sa to nestihne, tak sú z toho všetci nervózni. Tu to však neplatí. Na druhú časť si pekne počkáme do budúceho roka a ja budem právom happy, že s touto "recenziou" síce som rok pozadu, ale ešte nie je neskoro! O:-)

_____________________________________________________________________

Zhrnutie:

Zrod vlčej bojovníčky je skvelý začiatok série a zatiaľ si môžeme len predstavovať, čo nám prinesie ďalšia kniha. V každom prípade ju už teraz odporúčam všetkým milovníkom vlkov, svoriek, premien a fantasy kníh s nemalou dávkou lásky.

Zoženiete ju na Martinuse alebo na stránke vydavateľstva Maxim :)

_____________________________________________________________________

PS: Možno ste čakali, že budem hodnotiť romantickú zápletku...

A ja vás nesklamem! Cukru tu bolo požehnane. Hlavne v prvej polovici knihy a na jej konci. Čo sa však týka nášho alfa páru, dala by som viac priestoru Joshovi. Podstatne viac. Všetko sa totiž točilo okolo Raine a on mi prišiel len ako taký doplnok. Ale kým nie je vonku aj druhá časť, nič nie je stratené :)

Majte krásny deň a uvidíme sa pri ďalšom článku!

Rozhovor so Silviou Demovičovou

Leto s Alexandrom, Dievča iného chlapca, Prvý a posledný...

Že sú vám tieto knihy povedomé? A že ich milujete? Tak to si nemôžete nechať ujsť tento špeciálny rozhovor s ich autorkou! :)

"Silvia Demovičová miluje písanie, dobré knihy a zaujímavých ľudí. Do školy chodila tak rada, že vyštudovala učiteľstvo, aby ju mohla navštevovať aj ako dospelá. Žije v Trnave s manželom a synom, nepije kávu a neznáša upratovanie. Snaží sa držať motta: "Buď šťastná a rob šťastnými aj iných ľudí." Nemá talent na športy a chýba jej hudobný sluch, zato pečie najlepšie koláče. Píše pre mladých a o mladých, pretože si pamätá, aké skvelé, zábavné a zároveň ťažké bolo byť tínedžerkou, a rada by im odkázala, že v tom nie sú sami."

(Z úvodnej stránky knihy Prvý a posledný)

Ako ste iste čakali, pýtala som sa na písanie, inšpiráciu a knihy, a zo všetkých odpovedí som patrične nadšená. Snáď budete aj vy :) Tak hurá na to:


1. Všimla som si, že niektoré príbehy uverejňujete aj online. Líši sa v niečom písanie pre vydavateľstvo a písanie pre virtuálny svet (napríklad na Wattpade)?

Je to odlišné vo výbere tém a množstve času, ktoré nad príbehom strávim. Keď píšem príbeh pre Wattpad, každú kapitolu uverejním rovno po napísaní, takže už nemôžem po sebe meniť obsah, ak si o dve kapitoly zmyslím, že by sa mi hodilo niečo iné. Je to viac o improvizácii, preto je to pre mňa asi aj väčšia zábava. Ani pri výbere tém sa nemusím obmedzovať a lámať si hlavu nad tým, či by sa niečo takéto mohlo naozaj stať. Jednoducho píšem pre svoju radosť a dúfam, že tým pobavím aj niekoho iného. Pri písaní príbehu určeného do tlače som limitovaná tým, že by to malo byť čo najreálnejšie a tiež vždy strávim aj tri mesiace upravovaním a prepisovaním.

2. Čítali ste niekedy knihu, ktorá Vás zmenila? Prípadne aká je Vaša obľúbená?

Je množstvo kníh, pri ktorých som si po dočítaní povedala „Wow, toto je geniálna kniha“, a potom som našla ďalšiu, ktorá ma nadchla úplne rovnako. Klasikou pre mňa zostáva Anna zo Zeleného domu. Doteraz som neobjavila hrdinu, ktorého by som zbožňovala viac ako Gilberta :-D Veľmi sa mi páčila kniha Všetky skvelé miesta od Jennifer Niven a Eleanor a Park od Rainbow Rowell. Inak množstvo názorov na knihy nájdete aj na mojom wattpaďáckom profile, kam pridávam recenzie.

(Autorku nájdete na Wattpade ako LesanaDexter :)

3. Máte medzi spisovateľmi vzor?

Odjakživa som chcela písať ako Stephen King :-D Obdivujem jeho rozprávačský talent. Dokáže človeka doslova pohltiť a vtiahnuť do príbehu.

4. Robíte si pred písaním knihy kostru? Ak áno, držíte sa jej striktne alebo sa Vám už niekedy príbeh vymkol spod kontroly?

Vždy si v hlave urobím kostru a nikdy ju nedodržím :) Pre mňa je písanie tak trochu ako pozeranie filmu. Príbeh mi beží v hlave a občas mám pocit, že postavy ani nekontrolujem, iba zaznamenávam, čo robia. Žijú si vlastný život a niekedy koniec príbehu poriadne prekvapí aj mňa.


5. Aký to bol pocit, keď ste v ruke držali svoju prvú knihu? A prežívate ho pri každej alebo Vám to po štyroch knihách zovšednelo?

Bude to znieť čudne, ale vždy mám hroznú trému. Aj v škole som bola trémistka a zostalo mi to doteraz. Vždy sa vyplaším a pýtam sa, ako ľudia knihu prijmú, či sa bude páčiť, čo povedia na postavy, aké budú recenzie. Vydať knihu je ako vyjsť s kožou na trh. Kniha je kus z autora, takže človek to vníma, akoby všetci videli do jeho vnútra a posudzovali jeho samotného.


6. Už ste si od písania potrebovali vziať dovolenku?

Zatiaľ nie. Keby som mala viac času, asi by som väčšinu z neho strávila písaním :)


7. Napísali ste niekedy chat fiction alebo ostávate verná tradičnému spôsobu písania?

Už som nad tým uvažovala. Zatiaľ mám niekoľko príbehov, ktoré čakajú na napísanie a keď ich dokončím, zrejme skúsim aj chat fiction, lebo ma láka vyskúšať si to.


8. Inšpirujete sa pri vytváraní knižných postáv ľuďmi zo svojho okolia alebo je to iba o Vašej fantázii?

Je to pol na pol. Občas stretnem niekoho veľmi zaujímavého, alebo sa mi stane niečo zaujímavé a vtedy to upravím a prenesiem na papier. A niekedy len tak uvažujem nad tým, koho by som chcela stretnúť v akej situácii a potom tie myšlienky využijem v príbehoch.


9. Čo by ste poradili začínajúcim autorom, ktorí svoje diela odkladajú do šuplíka? Aby sa nebáli vyjsť s nimi na svetlo alebo majú počkať, kým si svojimi textami nebudú istí?

Pokiaľ nič neskúsia, nič nezískajú. Na druhej strane však nikto učený z neba nespadol (česť naozaj talentovaným ľuďom), takže by som im poradila, aby svoje písanie neskrývali, ale podelili sa oň najprv s priateľmi, neskôr s čitateľmi na nejakom portáli, aby získali spätnú väzbu. Dnes je množstvo rôznych stránok, kde si môžu nájsť fanúšikov a čitateľov rôznych žánrov. Ak budú reakcie pozitívne, potom sa treba pohrať s úpravami a gramatikou a vyskúšať šťastie vo vydavateľstve.


10. Máte medzi svojimi knihami obľúbenú alebo všetky milujete rovnako?

Mám doma knižnicu, ktorá praská vo švíkoch :) Rada si kupujem knihy, pretože sa k nim vraciam, ak ma oslovia. Zbožňujem všetky svoje knižky na poličkách. Knihy nikdy nesklamú.


11. Prezradíte nám, či sa už môžeme tešiť na ďalšiu knihu?

Zatiaľ vôbec netuším :)

Bonus: Máte domáce zvieratko?

Mám dve andulky :) Veľmi by som chcela psa a mačku, pretože som prázdniny zvykla tráviť u babky na dedine, ktorá chovala sliepky, králiky, psy a mačky a rôzne iné zvieratá a mne sa to veľmi páčilo, ale obávam sa, že zvieratká by boli u nás celé dni doma samé a to by ma mrzelo, takže aspoň z tých anduliek mám radosť.

Za rozhovor ešte raz ĎAKUJEM :)

A vy ostatní, ak nemáte ani jednu z vyššie spomínaných knižiek, rýchlo to choďte napraviť!

Vážne stoja za to ;)

Recenziu na posledný diel nájdete TU.

Majte sa krásne!

V rozdieloch je sila

Premýšľala som, ako napísať ďalší článok, a zasekla som sa na jednej veci...

Chcela som písať o ľuďoch. Ako sa neustále porovnávajú. Ako sa zároveň snažia zapadnúť a byť lepšími - mať krajšie oblečenie, štíhlejšiu postavu a drahšie auto napríklad.

Ale nebudem chodiť okolo horúcej kaše a písať frázy, keď vám to môžem povedať na rovinu.

Milujem fantasy.

Vážne. Úprimne. Milujem, keď sa pri čítaní nezaoberám realitou a vnímam len svet, ktorý sa zrodil v srdci autora. Milujem, keď v knihe neexistujú hranice. Keď je možné všetko.

Všetko!

Ale tak ako milujem fantasy, tak ho zároveň aj nenávidím...

Ľudia z neho spravili čosi kruté. Čosi temné. Čosi plné príšer, vrážd a démonov. A aby toho nebolo málo, predbiehajú sa, kto tej temnoty do kníh dostane viac. A pritom mňa na fantasy uchvacovala práve nadprirodzenosť lásky.

Lásky.

Niečoho krehkého, no predurčeného zvíťaziť.

Viete, láska v ľudskom svete mi príde iná. Taká nedokonalá. Taká obyčajná. Taká čudná v mnohých ohľadoch. Vzniká a zaniká, ako sa jej zachce. A často má podmienky.

Ale vo fantasy dostala úplne iný rozmer!

Stala sa nadprirodzenou. Krásnou. Dokonalou. Večnou.

Páčilo sa mi to.

Strašne.

Ale doba sa posúva vpred a lásku sme presunuli na druhú koľaj, takže dnes už čítam skôr contemporary.

A ako to mám s písaním?

Komplikovane...

Píšem fantasy, o tom niet pochýb. Keď stvoríte vlastný svet  a hovoríte o nadprirodzených bytostiach, nedá sa vaše dielo zaradiť nikam inam. Ale keby ste nahliadli dnu a prečítali si pár kapitol, pochopili by ste, že do tohto žánru celkom nepatrí.

Nie je tam žiadna temnota. Nie je tam nič veľkolepé. Nikto sa nesnaží zachrániť svet a nikto sa ho ani nesnaží zničiť. Na ďalšej stránke vás nečaká žiadny démon ani príšera. Nikto nevraždí pre potešenie.

A napriek tomu to funguje, chápete?

Dovolím si tvrdiť, že v mojich príbehoch nie je nuda. (Teda... ako pre koho, ale ja sa bavím :) A navyše si ich rovnako užije aj človek, čo fantasy neholduje.

Ale nie je všetko také ružové ako v tomto článku...

Už veľakrát som pochybovala. Nemala by som písať niečo iné? Alebo inak? Nemala by som sa učiť od svetovo uznávaných autorov? Nemala by som svoj svet zväčšiť, pridať temnotu a rozvíjať veľkolepý príbeh?

Porovnávala som svoje diela s inými knihami. Stále dokola. A nikdy z toho nevzišlo nič dobré.

Dalo by sa povedať, že na to nemám. Možno nemám až takú veľkú fantáziu alebo silný žalúdok, aby som len tak zabíjala svoje milované postavy...

Alebo som jednoducho stvorená na niečo iné.

"Ľudia, ktorí dosiahli úspech, vždy počúvali svoju dušu, išli za svojimi cieľmi, boli originálnymi, nie kópiami kópií. Robili to, čo cítili, nesledovali prehnane cestu druhých. Áno, je dobré sa inšpirovať, ako to robia úspešní, ale aj tak je najlepšie spraviť si to podľa seba."

(Pavel "Hirax" Baričák)

Tento úryvok z článku mi dal odpoveď. 

Možno nepíšem rovnako ako ostatní, ale prečo by to malo byť horšie? Prečo by som to nemohla robiť podľa seba?

Stále s tým trochu bojujem, ale som si istá, že jedného dňa to pôjde. Jedného dňa si budem veriť dostatočne na to, aby som už nikdy nespochybnila svet, čo si nosím v srdci. Ten svet, ktorý milujem. Ten svet, ktorý chránim. A ktorý nebudem meniť na obraz ľudstva.

A aký odkaz mám pre vás?

Buďte odvážni.

Nasledujte svoje srdce.

A ak niekam nezapadnete, nevešajte hlavu. Sila je práve v tých rozdieloch.

Majte krásny deň!

Knihomoľská láska

Máte svoju obľúbenú knihu?

Táto otázka je už také klišé. Opakuje sa v každom rozhovore. A podobne ako mnohí iní ľudia aj ja na ňu viem pohotovo odpovedať. Ibaže...

Čo sa za tou otázkou skrýva v skutočnosti?

Obľúbená kniha podľa mňa neexistuje.

Jasné, máme svojich favoritov aj svojho víťaza, ale to podstatné je skryté hlboko pod vodou. Ako ľadovec, z ktorého vidíme (a chceme vidieť) len vrch.

Poďme si tento ľadovec odkryť.

A radšej sa pýtajme:

Ktoré knihy vám zmenili život?

. . .

Pamätám si to celkom presne - v to ráno mojich jedenástych narodenín mamka vošla do izby a položila mi na posteľ kôpku kníh. Poriadne hrubých kníh. A hoci som dovtedy čítala len tie útle detské knižky, úplne ma to nadchlo.

Atramentové srdce, Atramentová krv, Atramentová smrť

Čítala som ich so zatajeným dychom a ešte dlho potom som o nich premýšľala. Tuším niekedy v tom okamihu sa zo mňa stal knihomoľ. Chcela som ďalšiu a ďalšiu, až kníh bola plná polica...

Ale nezmenili mi život len v tomto zmysle.

Na konci trilógie mi bolo strašne ľúto, že musím svet opustiť. A Cornelia Funke s tým určite počítala. Do poslednej knihy vpísala jedno posolstvo, taký odkaz, ktorý som si vzala k srdcu... že svojho vlastného hrdinu môže mať každý.

Každý.

A až toto mi zmenilo život. Začala som písať. Podvedome vytvárať vlastný svet a vlastné zápletky, aj keď všetky postavy boli spočiatku ploché...

Na toho právoplatného hrdinu som si musela počkať.

A že sa teda aj čakať oplatilo :)

Týmto mu vzdávam hold a chcem ho poprosiť o odpustenie. Za posledný týždeň som snáď vo všetkom zlyhala. Viem. Mrzí ma to. Kiežby som to zvládla napraviť. Kiežby.

Ďalšou knihou, ktorá sa mi nezmazateľne vryla do srdca, bola Triaška od Maggie Stiefvater. Dodnes si pamätám, ako som ju obchádzala v kníhkupectve. Držala som ju v ruke aspoň trikrát! A vždy som si vzala inú. Vždy, vždy, vždy. Až jedného dňa nebolo na výber nič lepšie a ja som sa odhodlala...

Začala som ju čítať v aute. Pamätám si to mäkké hrejivé slnko, ktoré mi dopadalo na kolená. Pamätám si kapitolu, v ktorej Sam sedí za pultom kníhkupectva, pozoruje Grace a premýšľa, že ju osloví... ale neurobí to. Z nejakého dôvodu som sa cítila podobne. Z nejakého dôvodu som to videla pred sebou. A vrátila som sa do kníhkupectva aj po zvyšné dve knihy (áno, opäť je to trilógia).

V priebehu rokov som tú knihu prečítala mnohokrát. Obľúbené pasáže rada čítam aj dnes a myslím, že na svete nie je kniha, ktorú by som milovala viac (a pri ktorej by som mala zakaždým v očiach slzy), a aj keď nie je akčná a nie je to to klasické temné fantasy, ako vidíme v dnešnej dobe, pre mňa sa stala jedinou definíciou dokonalosti.

Sam & Grace

Ešte vám o nich porozprávam neskôr, sľubujem.

Ale vráťme sa teraz do súčasnosti.

Nie je to tak dávno, čo sa mi do rúk dostala kniha, ktorá zmenila môj život tretí raz.

Náhradní kluk od Kasie West. Na pohľad taká oddychovka, ale o Kasie vám už snáď nemusím hovoriť. Ona vyčaruje hlboký príbeh aj z mála. A popri sledovaní osudov jej zarážajúco skutočných postáv sa budete ešte aj baviť. Kráľovsky baviť!

A ako táto kniha (a vlastne aj iné knihy od Kasie) ovplyvnila moje písanie, som už zmienila tu.

Záverom:

Obľúbené knihy máme z rôznych dôvodov. Možno sme si ich najviac užili. Možno nám toho najviac dali do života. A možno nás zvládli zmeniť úplne celých. Tak či tak, jedno je isté - knihy majú moc. Veľmi veľkú. Nebráňme sa jej a nesnažme sa ju zneužiť. Dovoľme im len to, aby z nás spravili lepších ľudí.

Najlepších.

To vám prajem.

Majte sa krásne!