Moje jesenné čítanie II.

November 2019

...alebo mesiac v znamení contemporary!

"Ticho na place," zavolal Noah. "Klapka připravená, zvuk jede, kamera jede."

"Akce!" křikl Remy.

Nová kniha od Kasie West je nutnosť. Vždy! Predchádza tomu celý rok tešenia a úžasný záchvat šťastia, keď ju konečne držím v rukách :3
První opravdový polibek ♥
A prečo?
Pretože jej štýl písania je dokonale ľahký a pútavý.
Pretože všetky jej postavy sú mi sympatické.
A pretože nám dovolí prežiť niečo, čo sa nestáva každý deň! Či už je to výhra v lotérii, strávenie víkendu v zamknutej knižnici, splašenie náhradného partnera na parkovisku tesne pred maturitným plesom, a tak ďalej a tak ďalej...
A čo nás čaká v tejto?
Natáčanie filmu! *-*
Takže ak ste niekedy snívali o tom, že sa stanete hviezdou filmového plátna alebo že sa aspoň prídete pozrieť na plac, rozhodne po nej siahnite ;)
Mimo to na vás čaká poctivá dávka romantiky a záhada...
Ktože sa to snaží Lacey Barnesovej uškodiť?
Och, a Donavan bol tiež skvelý! Síce mu k dokonalosti chýbalo ešte trochu rozvinúť jeho charakter, ale aj tak som scény s ním hltala od prvej kapitoly :33
Skrátka... úžasné odpočinkové čítanie, ktoré si vychutnáte!

Zlomení ľudia sa neukrývajú pred svojimi príšerami. Zlomení ľudia sa nechajú zožrať.

Ach, Eliza, Eliza, Eliza...
Podľa recenzií to vraj malo byť zlaté. Ale ja nie som taký typický fanúšik. Asi ničoho. Určite nie tak veľmi, aby som sa napríklad prezliekla za postavu v knihe. Áno, páčia sa mi isté knihy. Áno, niektoré knihy totálne a absolútne milujem. Ale že by som ich milovala až tak...? Asi preto to z môjho pohľadu bol trošku divný príbeh.
V prvom rade však oceňujem komiks. Páčilo sa mi, ako sa prostredníctvom neho pomaly vykresľoval celkom iný dej a hlavne sa mi páčili stránky s Amity a Farenom ♥
A z tej základnej dejovej linky ma oslovili najmä úvahy o umení (či už písaní alebo kreslení), o tvorení vlastného sveta a postáv. Myslím, že ak ste tiež spisovateľmi a ak sa cítite zaseknutí vo vlastnej tvorbe, táto knižka je niečo, čo by vám mohlo pomôcť :)
No a čo sa týka Wallaca... tak ten sa mi nepáčil. Vôbec. Romantická linka šla teda úplne mimo mňa. A záver v štýle - začnite chodiť k psychológovi a všetky vaše problémy sa vyriešia - tiež nemusel byť, lebo mi prišiel fakt silený.
Ale napriek tomu všetkému je Eliza a more príšer knihou, ktorú by som si pokojne prečítala ešte raz! Už len kvôli tomu ľahkému štýlu písania a spisovateľským citátom :3

Ďakujem aj všetkým ostatným autorom a autorkám príbehov, ktoré majú šťastný koniec. Vďaka vám ešte aj ja stále verím na ten svoj.

Áno, presne tak, toto nie je úryvok z príbehu, ale z poďakovania na jeho konci. Ale dokonale to vystihol :)
Šťastné konce sú život, vážení!
Verte na ne.
Píšte ich a čítajte ich s radosťou.
A nikdy - vážne NIKDY - sa na ne nesťažujte! :D
Budem sa toho tiež držať, takže nepoviem ani jediné krivé slovo na bonusovú kapitolu.
Čo sa knihy ako celku týka...
Nie je to YA, bohužiaľ. Toto bol celý problém. Postavy boli na mňa príliš staré, takže som sa do nich nijak extra nevžívala. Ale je to len môj problém, takže vy si Cudzinca z papiera smelo kúpte ;)
Inak to bolo pekné.
Akože fakt PEKNÉ!
Miestami sladké a vtipné, a potom naopak smutné a hlboké...
Krásna bodka za novembrom :3

Prvý diel Môjho jesenného čítania nájdete TU.

Majte krásny deň!

MiniRecenzia: To, čo nás spája

A je to tu! Voľné pokračovanie knihy Drž ma, keď padám je na pulte kníhkupectiev a ponúka príbeh o Ondrejovi. Teda... aspoň čiastočne.

Názov: To, čo nás spája

Autor: Miroslava Varáčková

Počet strán: 184

Anotácia:

Stredoškoláčka Lucia má takmer bezstarostný život. Jediné, čo jej chýba, je mama. Zmizla pred rokmi a nikto nevie kam. Kým Lucia stále verí v zázrak, otec by najradšej zabudol a robí všetko pre to, aby zabudla aj ona. Lucia sa voči jeho postoju tvrdohlavo búri, osamelosť lieči chlapčenskými bozkami, klame a robí hlúposti. Nečakané pochopenie nájde u Ondreja, ktorého iba nedávno spoznala a s ktorým ju spája viac ako iba tetovania. Obyčajný začiatok krehkého kamarátstva vyústi do vzťahu, na ktorý nie je pripravený ani jeden z nich. Pre Ondreja znamená veľký otáznik a pre Luciu trojbodku, za ktorou vidí nádej. Zvládnu to?

Najprv by som sa rada vyjadrila k prvej knihe - k príbehu troch súrodencov, ktorí čelia násilníckemu otcovi a alkoholikovi. Dlho som ju odkladala. Ležala mi na poličke skoro rok a keď som sa ju napokon odhodlala vziať do rúk, veľmi ma neoslovila. S odstupom času to ale vidím inak. Niekedy sa k nám totiž dostanú knihy, na ktoré ešte nie je ten správny čas, správna nálada alebo správne okolnosti. A také knihy si zaslúžia druhú šancu.

S týmto pokračovaním je to však iné. Toto som si musela prečítať hneď, lebo...

Ondrej.

Niežeby sa mi v prvej knihe nejak extra páčil, no vďaka jeho predchádzajúcim zážitkom som sa domnievala, že bude mať hĺbku.

Takú tú skutočnú.

Mnoho autorov sa snaží vytvoriť trojrozmernú postavu tým, že jej dá zlú minulosť. Ibaže to veľakrát nepomôže. Nestačí to o postave vedieť. Vy to s ňou musíte prežiť! A to bol prípad Ondreja. Niečo sme si s ním už odžili, tak som čakala, že novému príbehu dodá ten správny vietor.

A dodal! :)

Kapitoly sa striedajú - raz príbeh rozpráva ON, raz ONA. Beriem to ako plus.
Čo ma však zarazilo je dĺžka kapitol. Lucia vždy dostala priestoru až-až, no na Ondreja zostali sotva dve strany. Niekedy len jedna. Dúfala som, že sa dočkáme viac slov práve od neho. Že uvidíme aj Kaťu a Zuzku z prvej knihy. Čakala som, že pochopí, že peniaze nie sú všetko. Alebo že aspoň prestane robiť tie isté hlúposti a chyby, ale...
Márne.
Čo už.
Aj nepoučiteľných hrdinov občas treba.

Možno sa spočiatku snažil, no po pár kapitolách došlo na Luciin výrok:

"Nepokúšaj sa to uhrať na slušného chlapca, aj tak ti neuverím."

A tak sa dostávam k Lucii.
Mala všetko, čo hlavná hrdinka potrebuje. Myšlienky a názory, čo nezapadali do priemeru. Pocity, ktoré vám vezmú dych. A úvahy, ktoré vás občas privedú do pomykova... a občas vám pripomenú vaše vlastné.
Chápala som ju.
Skoro vo všetkom.

"Súvisí to s tvojím tetovaním?" napadne mi.

Prikývne.

"Aj moje je o vzťahu. K životu. A k mame. Nechcem bodku za tým, čo sa stalo. Potrebujem pokračovanie. Tri bodky. Nádej, chápeš." 

_________________________________________________

Záverom:

Koniec bol na môj vkus uponáhľaný a situácia zbytočne vyhrotená, ale knihu napriek tomu hodnotím kladne. Mala svoje kúzlo, svoju hĺbku, svoje posolstvo. A tak zvláštne sa ma dotýkala, že som si niektoré pasáže musela prečítať viackrát...

_________________________________________________

Kúpite ju napríklad na Martinuse alebo na stránke vydavateľstva Slovart.

Majte krásny deň!

Spisovateľské výročia

Som si skoro istá, že každý z vás vie, kedy má narodeniny a meniny. Želáme si počas tých dní všetko najlepšie, dávame si darčeky a pripomíname si, ako nám záleží jeden na druhom.

Ale čo spomienkové výročia?

Máte nejaké?

Také, o ktorých nikto nevie a sú len a len vaše?

Ak áno, tak to ste šťastní ľudia. Ak nie, tak by ste ich určite mali mať. Tieto výročia nám totiž pripomínajú, akú dlhú cestu sme prešli, čo všetko sme zažili a aké to bolo krásne...

Musím priznať, že mám len veľmi málo pekných spomienok (o čom ste sa už dočítali v Odvrátenej tvári smútku), a tak som sa jedného dňa rozhodla, že s tým niečo urobím. Že si ich budem zapisovať a sprítomňovať každý mesiac.

Ale nebolo to také ľahké, ako to znie...

Všetky moje pekné spomienky sa po čase začali podfarbovať smútkom bez ohľadu na to, ako úpenlivo som sa ich snažila oživiť. Na moju pamäť sa skrátka nedá spoľahnúť. Vždy si nájde len nepekné detaily a tie si ponechá, zatiaľ čo ostatné pošle preč. A tak som došla k záveru, že jediné nemenné spomienky sú tie príbehové.

Slová nikto nezmení. Proste sú. Stále rovnaké. Stále svieže. Stále dokonalé.

A takto som si začala tvoriť mini-výročia.

Vždy, keď začnem písať novú knihu, poznačím si ju do diára skratkou. Napríklad 16.11.2014 som začala písať Psie tajomstvo a dodnes mám pri každom šestnástom dni v mesiaci riadok:

Spomienka na PT ♥

Jednoduché, však? A navyše účinné! Vďaka spomienkovým výročiam mám stále pred očami, čo všetko sa mi už podarilo vytvoriť, aké úžasné postavy som spoznala a koľko mám s nimi zážitkov. Síce len na papieri, ale aj tak.

Pokojne to skúste tiež :)

No a teraz...

Asi ste si všimli ten dátum.

16.november

Moje najväčšie spisovateľské výročie. Moja prvá kniha, ktorú sa mi podarilo dokončiť. A DNES je to presne 5 rokov! *-*

Bola by škoda neosláviť to...

Takže som sa rozhodla napísať list svojmu mladšiemu ja a vrátiť sa do čias, kedy to všetko začalo. Zaspomínať si, čo som odvtedy musela prekonať. A tak trochu svojej 16-ročnej verzii poradiť, ako sa popasovať s trápeniami lepšie O:-)

Ona si to možno neprečíta (kým niekto nepostaví stroj času), ale môžete aspoň vy.

Smelo do toho.

___________________________________________________

     Kim,

     dnes je ten deň, keď začneš písať svoju prvú knihu. Svoj prvý príbeh, na ktorom Ti tak veľmi záleží. Je pre Teba všetkým, ja viem. Viem, že sa tešíš a že z neho budeš nadšená. Už teraz Ťa vidím, ako si pritískaš k hrudi prvých 22 strán a predstavuješ si samu seba ako slávnu spisovateľku. A tak je to fajn. Nikdy nenechaj ľudí, aby ti tú predstavu vzali alebo pokazili. Ty skrátka musíš veľa snívať.
     Skúšala si to napísať už toľkokrát, ale nikdy to nevyšlo, ale ja Ti niečo prezradím - teraz to vyjde. Toto je ono. Toto je tá verzia Psieho tajomstva, na ktorú si čakala. Tak si to uži. Užívaj si plnými dúškami každú kapitolu...
   Ale bohužiaľ nemám len pekné správy. Nie všetko dopadne podľa Tvojich predstáv. Nesmiem Ti prezradiť veľa, lebo by som pokazila Tvoju cestu, ale dám Ti aspoň pár rád, ako to všetko prežiť a spraviť čo najlepšie.
     Po prvé - až budeš hotová, nechaj Psie tajomstvo ísť. Viem, že je to krásna kniha. Viem, že je to momentálne Tvoj jediný príbeh a že ho pokladáš za vrchol všetkého. Ale v Tvojom srdci sa ich ukrýva oveľa viac. Oveľa viac krásnych príbehov a úžasných postáv, ktoré čakajú len a len na to, až ich objavíš. Buď teda zvedavá. Dívaj sa dopredu. Nechaj sa viesť. Tvoje srdce už vie, čo potrebuje.
     Po druhé - aj keď sa teraz cítiš mizerne, nebude to vždy tak. Neskončíš pri tom, že sa budeš každý deň snažiť dať svoje zúfalé pocity na papier. Nebudeš písať len príbehy plné melanchólie a nebude sa v každej z Tvojich kníh odohrávať nejaká tragédia. Jedného dňa sa oslobodíš od zlých spomienok a Tvoj svet ožiari slnko. Len vyčkaj.
     A po tretie - nikam sa neponáhľaj, času je dosť. Nemusíš nutne vydať každý príbeh. Netráp sa negatívnou odpoveďou z vydavateľstva. Možno nevezmú ten prvý, druhý, a možno ani ten ôsmy, ale jedného dňa sa to podarí, ver mi.
     Pamätaj si to a vždy statočne ochraňuj svet, čo si nosíš v srdci. A hoci nebudú všetky príbehy o Tebe a o M., kúsok z vás tam naveky ostane. V každom z nich.

S láskou,

Tvoje skúsenejšie JA

Moje jesenné čítanie

September / Október 2019

Čo mám prečítané? Čo ma zaujalo? Ako vybrané knihy hodnotím? Moje názory, pocity a myšlienky nájdete v tomto článku, a kto chce radšej anotácie a hodnotenia iných ľudí, stačí kliknúť na názov.

Užite si to :)

Koniec leta patril knihe Má první láska od Tanji Voosen. Nenechajte sa však oklamať sladkým názvom. Ak si myslíte, že sa dočkáte lásky na prvý pohľad a že hrdinovia budú spolu prakticky od začiatku, tak sa totálne mýlite. Dve tretiny knihy stratia hádkami. A v momente, keď vám ich nekonečné výmeny názorov a všadeprítomný sarkazmus začnú liezť na nervy, uzavrú prímerie! Perfektné načasovanie, Tanja ;)

No úprimne, romantická linka ma veľmi nechytila. Oveľa viac ma zaujímali rodinné vzťahy našej Cassidy: matka, ktorá neustále hľadá toho pravého, chýbajúci otec a napokon mladší brat, ktorý sa jej pomaly, ale isto odcudzuje. Nesmieme zabudnúť ani na silné priateľstvo s Lorn, ktoré je tu zobrazené naozaj pekne a podarí sa mu prekonať všetky prekážky.

A konečne sa dostávam k tomu hlavnému bodu - Rozchodová agentúra Cassidy Casterovej! To bol geniálny nápad! Škoda, že tých rozchodov v priamom prenose nebolo trochu viac :D

Slza od Lauren Kate je prezentovaná ako začiatok romantickej fantasy série. Ale popravde... romantiky sa dočkáme až na samom konci. Hlavní hrdinovia sa stretnú len párkrát a nikdy spolu nezostanú dlho. Dej navyše brzdia dlhé opisy prostredia a všetko plynie akosi spomalene. Dokonca aj dialógy sú pretkané úvahami a odbočeniami. Čo však oceňujem je: spracovanie Eurekiných pocitov po strate mamy, využitie legendy o Atlantíde a v neposlednom rade som s čitateľským zážitkom spokojná aj vďaka tomu, že všetky tajomstvá do seba zapadli a boli vysvetlené. Tak to má byť! :)

Ninu Protušovú vám snáď už predstavovať nemusím. Na svedomí má knihu Mira, ktorú som čítala prednedávnom a ktorá... povedzme, že nebola mojou šálkou kávy. Čiernu schránku som preto brala do rúk veľmi opatrne. Ale neľutujem! Práve naopak. Mira a Čierna schránka ani nemôžu byť rozdielnejšie...
Zatiaľ čo Mira mi prišla umelá, chaotická a s ťaživou atmosférou, ktorá neopúšťala knihu do poslednej strany, v Čiernej schránke som sa cítila ako doma.
Zo stránok dýchala nezameniteľná tajomnosť! Okrem hlavnej dejovej linky sa tu našlo mnoho osudov vedľajších postáv, ktoré boli navzájom prepletené... a ja milujem, keď kniha dáva viac než len príbeh hlavných hrdinov :)
Čo sa týka hlavnej hrdinky...
Teda počkať!
Táto kniha schováva jeden klam, ktorý sa mi podarilo odhaliť veľmi rýchlo - Marisa nie je hlavná hrdinka. Možno sa ňou snaží byť a možno jej to spočiatku ide, no len čo sa na scéne zjaví Gregory, strčí ju do vrecka! :D
A tak sa dostávam k...
Gregory&Damiana
Ich dvoch som si zamilovala od prvej stránky :3
A samozrejme som im držala palce. Doslova. Fakt som si želala, aby Marisa bola dosť hlúpa na to, aby ju Gregory obalamutil sladkými rečami a vymenil za Damianu.
- POZOR SPOILER! -
A podarilo sa to!
Takže...
Ak si v tejto chvíli myslíte, že vyhral najväčší zloduch a že z toho vyšiel beztrestne - máte pravdu, je to tak :D
Ale nie na sto percent.
Gregory totiž nebol zlý. Aspoň podľa mňa nie. Láska k Damiane mu dávala hĺbku, ktorá mi u postáv z iných kníh chýba, a samozrejme bol bez svojej priateľky nešťastný.
Nešťastný!
Bol pre ňu ochotný spraviť čokoľvek.
Viete...
V láske a vojne je všetko dovolené. A preto si myslím, že na konci Čiernej schránky nezvíťazilo zlo nad dobrom, ako mnohí tvrdia.
Nie.
Zvíťazila LÁSKA, vážení!
Len sa na to musíte pozrieť z toho správneho uhla ;)

Záverom...
Čierna schránka spoľahlivo zatienila prvé dve knihy a stala sa niečím, k čomu sa budem rada vracať. Naozaj mám chuť čítať znova. A to je neklamný znak skvelého príbehu! :)

♥ G&D ♥ 

Majte sa krásne!