Ale čo spomienkové výročia?
Máte nejaké?
Také, o ktorých nikto nevie a sú len a len vaše?
Ak áno, tak to ste šťastní ľudia. Ak nie, tak by ste ich určite mali mať. Tieto výročia nám totiž pripomínajú, akú dlhú cestu sme prešli, čo všetko sme zažili a aké to bolo krásne...
Musím priznať, že mám len veľmi málo pekných spomienok (o čom ste sa už dočítali v Odvrátenej tvári smútku), a tak som sa jedného dňa rozhodla, že s tým niečo urobím. Že si ich budem zapisovať a sprítomňovať každý mesiac.
Ale nebolo to také ľahké, ako to znie...
Všetky moje pekné spomienky sa po čase začali podfarbovať smútkom bez ohľadu na to, ako úpenlivo som sa ich snažila oživiť. Na moju pamäť sa skrátka nedá spoľahnúť. Vždy si nájde len nepekné detaily a tie si ponechá, zatiaľ čo ostatné pošle preč. A tak som došla k záveru, že jediné nemenné spomienky sú tie príbehové.
Slová nikto nezmení. Proste sú. Stále rovnaké. Stále svieže. Stále dokonalé.
A takto som si začala tvoriť mini-výročia.
Vždy, keď začnem písať novú knihu, poznačím si ju do diára skratkou. Napríklad 16.11.2014 som začala písať Psie tajomstvo a dodnes mám pri každom šestnástom dni v mesiaci riadok:
Spomienka na PT ♥
Jednoduché, však? A navyše účinné! Vďaka spomienkovým výročiam mám stále pred očami, čo všetko sa mi už podarilo vytvoriť, aké úžasné postavy som spoznala a koľko mám s nimi zážitkov. Síce len na papieri, ale aj tak.
Pokojne to skúste tiež :)
No a teraz...
Asi ste si všimli ten dátum.
16.november
Moje najväčšie spisovateľské výročie. Moja prvá kniha, ktorú sa mi podarilo dokončiť. A DNES je to presne 5 rokov! *-*
Bola by škoda neosláviť to...
Takže som sa rozhodla napísať list svojmu mladšiemu ja a vrátiť sa do čias, kedy to všetko začalo. Zaspomínať si, čo som odvtedy musela prekonať. A tak trochu svojej 16-ročnej verzii poradiť, ako sa popasovať s trápeniami lepšie O:-)
Ona si to možno neprečíta (kým niekto nepostaví stroj času), ale môžete aspoň vy.
Smelo do toho.
___________________________________________________
Kim,
dnes je ten deň, keď začneš písať svoju prvú knihu. Svoj prvý príbeh, na ktorom Ti tak veľmi záleží. Je pre Teba všetkým, ja viem. Viem, že sa tešíš a že z neho budeš nadšená. Už teraz Ťa vidím, ako si pritískaš k hrudi prvých 22 strán a predstavuješ si samu seba ako slávnu spisovateľku. A tak je to fajn. Nikdy nenechaj ľudí, aby ti tú predstavu vzali alebo pokazili. Ty skrátka musíš veľa snívať.
Skúšala si to napísať už toľkokrát, ale nikdy to nevyšlo, ale ja Ti niečo prezradím - teraz to vyjde. Toto je ono. Toto je tá verzia Psieho tajomstva, na ktorú si čakala. Tak si to uži. Užívaj si plnými dúškami každú kapitolu...
Ale bohužiaľ nemám len pekné správy. Nie všetko dopadne podľa Tvojich predstáv. Nesmiem Ti prezradiť veľa, lebo by som pokazila Tvoju cestu, ale dám Ti aspoň pár rád, ako to všetko prežiť a spraviť čo najlepšie.
Po prvé - až budeš hotová, nechaj Psie tajomstvo ísť. Viem, že je to krásna kniha. Viem, že je to momentálne Tvoj jediný príbeh a že ho pokladáš za vrchol všetkého. Ale v Tvojom srdci sa ich ukrýva oveľa viac. Oveľa viac krásnych príbehov a úžasných postáv, ktoré čakajú len a len na to, až ich objavíš. Buď teda zvedavá. Dívaj sa dopredu. Nechaj sa viesť. Tvoje srdce už vie, čo potrebuje.
Po druhé - aj keď sa teraz cítiš mizerne, nebude to vždy tak. Neskončíš pri tom, že sa budeš každý deň snažiť dať svoje zúfalé pocity na papier. Nebudeš písať len príbehy plné melanchólie a nebude sa v každej z Tvojich kníh odohrávať nejaká tragédia. Jedného dňa sa oslobodíš od zlých spomienok a Tvoj svet ožiari slnko. Len vyčkaj.
A po tretie - nikam sa neponáhľaj, času je dosť. Nemusíš nutne vydať každý príbeh. Netráp sa negatívnou odpoveďou z vydavateľstva. Možno nevezmú ten prvý, druhý, a možno ani ten ôsmy, ale jedného dňa sa to podarí, ver mi.
Pamätaj si to a vždy statočne ochraňuj svet, čo si nosíš v srdci. A hoci nebudú všetky príbehy o Tebe a o M., kúsok z vás tam naveky ostane. V každom z nich.
S láskou,
Tvoje skúsenejšie JA
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára